Poznámky autora Sgt. Psycho: Jedna z najzaujímavejších vecí na Samovi a Deanovi je to (a neviem, či to bolo cielené), že tak realisticky zapadajú do pomaly sa rozpadajúcej dynamiky rodiny. Každá z postáv, ktoré mám rovnako rada k sebe chovajú silné city, ale existujú v tak rozdielnych myšlienkach, že v skutočnosti ani nechápu perspektívu toho druhého. Snažia sa, ale neustále robia hlúpe sebecké komentáre. Dean v Shadows povedal, že si myslel, že všetko sa len tak vráti do starých koľají a že Sam by už nemal znova odchádzať (samozrejme nie toľkými slovami). Sam zase v Scarecrow povie niečo, čo mi príde ako totálne chladnokrvné a prekvapí ma to zakaždým, keď si tú epizódu znovu pozriem. A na tom je tento príbeh založený. Dúfajme, že sa vám bude páčiť.

Poznámky prekladateľa : Tento príbeh je preložený so súhlasom autora Sgt. Psycho. Fan fiction v originále nájdete tu. Ak chcete niečo odkázať autorovi, môžete to urobiť prostredníctvom e-mailu: Dire_Warning@yahoo.com alebo nechať recenziu priamo na stránkach s príbehom. Ak by ste chceli kontaktovať prekladateľa, čiže mňa, píšte na nicol_leoraine@yahoo.co.uk .


Koľko si mal rokov, keď mama zomrela? Štyri? Jess zomrela pred šiestimi mesiacmi. Ako dopekla môžeš vedieť ako sa cítim?

4 roky

"Ja neviem. Vyzerám snáď ako odborník?"
"Len som si myslel, keď máš decká a tak..."
"Hej no, mýlil si sa. Myslím tým, pre rany božie, ten chalan nehovorí, nechce sa hrať, nechce robiť nič. Nie je to prirodzené."
"No a môžeš ho snáď viniť? Jeho matka práve zomrela a jeho otec... Asi by mu tie decká mali odobrať. Ten chlap sa chová ako posadnutý."
"Akoby som to nevedel. No nás do toho nič nie je. Chlapca nemláti ani nič podobné. Dean sa len bude musieť spamätať. Teda, už je to niekoľko mesiacov. Už by ho to malo prejsť. Nemám čas sa s ním zaoberať."
Dean stál na chodbe, sledujúc oboch dospelých. Čakal na svojho ocka, aby ho vyzdvihol, ale vonku bola príliš veľká zima na čakanie a on sa rozhodol vojsť dnu. Teraz si želal, aby bol ostal vonku.
Po tvári mu stiekla slza a Dean utiekol do studeného vetra.

8 rokov

Mark naňho čakal na ihrisku. Dean bol pripravený. Vedel, že staršieho chlapca zvládne, keby sa o čokoľvek pokúsil.
Snažiac sa ignorovať jeho pohľad, Dean sa odvliekol k hojdačkám. Rád sa hojdal. Bolo to oslobodzujúce. Myslel si, že keď bude starší stane sa pilotom alebo tak niečím len, aby mohol sledovať pohybujúcu sa zem, tak ako ju sledoval teraz, keď sa hojdal a nohy mu poletovali vo vzduchu.
Zrazu niečia ruka schytila reťaz a hojdačka sa strhla, hodiac ho bez varovania na zem.
"Hej!" Otočil sa naštvane na usmiateho Marka.
"Čo sa deje, Dean? Máš problém?"
Dean pevne stisol sánky. Aj v tomto mladom veku bolo každému jasné, že má poriadne podrezaný jazyk. Práve teraz sa Dean snažil pripomenúť si slová svojho otca.
Čokoľvek urobíš, Deano, neprestaň sa ovládať. Ak raz stratíš kontrolu, už ťa majú.
Zhlboka sa nadýchnuc, Dean sa pomaly otočil preč, snažiac sa dostať preč skôr, než sa dostane do problémov. Posledná vec, ktorú potreboval, bolo byť poslaný do kancelárie riaditeľa. Už aj tak mal kopu problémov, lebo si nerobil domáce úlohy. Otec sa začal vyhrážať vážnym trestom, ak sa nezačne zlepšovať.
Už sa skoro celkom ovládal, keď Mark, ktorý pochopil, že Deana neprinúti skočiť na návnadu tým, že mu ukradne hojdačku, zavolal, "Ideš domov vyplakať sa k mamičke? Och, pravda, ty nemôžeš, pretože je mŕtva." Dean sa otočil a Mark sa zazubil. "Asi je aj šťastná. Asi sa chcela dostať preč od svojho zbabelého synáčika."
Mark dostal, čo chcel. Dean videl červeno. Neskôr, keď ho jeho otec viezol domov, John sa spýtal:
"Prečo si toho chlapca zmlátil, Dean? Čo sa naozaj stalo?"
Dean mu len povedal to, čo už predtým povedal riaditeľovi, než dostal podmienku.
"Len som ho nemal rád."

10 rokov

Janelle si držala krabicu od topánok pritisnutú k hrudi, v očiach sa jej leskli slzy. Dean a Jonathan stáli vedľa nej, nie celkom istý tým, čo majú robiť.
"Je mŕtvy. Thomas je mŕtvy."
Dean sa predklonil, hľadiac na mŕtve telo žaby. V žalúdku pocítil slabý nekľud.
"Je mŕtvy."
Jonathan natiahol ruku a položil ju okolo ramien svojej mladšej sestry a pritiahol si ju k sebe. "To je v poriadku, Janelle."
Teraz jej slzy tiekli po lícach a dych sa jej zasekával. "Nie, to nie je. Je mŕtvy."
"Išiel na lepšie miesto." Jonathan rýchlo povedal, snažiac sa utíšiť plač svojej sestry. "Do žabieho neba."
Dean prudko vzhliadol na Jonathana. Sledoval ako starší chlapec nechal svoju sestru oprieť sa oňho a vyplakať sa mu na ramene. Ostali tak dlhý čas, Dean stojac bokom, sledujúc, než začal kráčať preč.
Jediné, na čo Dean dokázal myslieť cestou domov boli prvé slová jeho otca, ktoré počul po požiari.
Mamička sa nevráti, Dean. Je mŕtva.

14 rokov

Dean neznášal skupinové projekty. Jednoducho nebol práve silný v spoločenských vzťahoch, a skupinové projekty boli často za hranicami jeho schopností. Nemal žiadnu trpezlivosť so skupinou, a skupina nemala žiadnu trpezlivosť s ním, a ak to spojil so skutočnosťou, že musel väčšinu svojich domácich úloh robiť, keď bol vonku loviť... Neznášal skupinové projekty.
Teraz sedel pri jedálnom stole chlapca menom Carver, vedľa dievčaťa menom Cindy, s veľkým kusom kartónu pred sebou. Pracovali už hodinu, robiac všetko, čo mu Carver a Cindy povedali, pretože to boli najlepší priatelia a nezáležalo im na ničom, čo Dean povedal.
"Hej, decká." Prišiel hlas od dverí. Všetci traja tínedžeri vzhliadli na Carverovu matku, ktorá držala tácku s tromi citrónovými limonádami a tanierom plným čerstvo upečených sušienok.
"Myslela som, že keď tu všetci tak tvrdo pracujete, zaslúžite si trocha pauzy."
"Hej, vďaka." Cindy odvetila s úsmevom.
Carverova mama položila tácku na stôl hneď, ako tam decká uvoľnili miesto. Okamžite všetci traja siahli po limonáde a koláčoch. Dean na chvíľu zaváhal, držiac sušienku v ruke. Zhlboka sa nadýchol, vychutnávajúc vôňu niečoho doma pečeného. Jeho otec doma často varil s Deanom, ako pomocným kuchárom po boku, ale ani jeden z nich nezvládol pečenie. Dean si ešte matne spomínal na usmiatu mamu v kuchyni s várkou niečoho sladkého, od čoho sa Deanovi zbiehali sliny.
Rozdelili si sušienky, Carver a Cindy preberajúc niečo bezvýznamného. Po prvýkrát sa Dean naozaj snažil zapojiť do konverzácie. Skoro pól hodinku sa Dean necítil len ako pozorovateľ. Duchovia a škriatkovia, upíry a démoni, neboli ničím iným len príbehmi rozprávanými neskoro v noci. Bolo to tak kľudné a normálne.
Onedlho nato odišiel. Kým si v hale obliekal kabát, Carverova mama pri ňom prešla; usmiala sa naňho a povedala, "Rada som ťa spoznala, Dean. Buď opatrný cestou domov."
Prešiel až celú cestu do malého parčíka, blízko ich momentálneho bydliska predtým, než sa rozplakal nad tými možnosťami.

18 rokov

"A čo matika? Si v nej dobrý."
"Sakra, Sam, nevadí ti to? Snažím sa sledovať telku."
"Len vravím."
"Hej no, tak nevrav."
"Prečo nie? Máš osemnásť, môžeš odísť."
"Neopustím teba a ocka." Potom pod nosom dodal, "Beztak by som si to nemohol dovoliť, aj keby ma niekde prijali."
Sam to aj tak začul. "To ti ani nezaložili študentský fond alebo také niečo?"
Skvelé, teraz Sam začal byť zvedavý. "Záleží na tom? Nikam nejdem."
"Dokážem pochopiť, prečo by sa teraz ocko netrápil s niečím, ako je vzdelávanie..."
"Sammy..."
"Ale vtedy? Prečo by nič nezaložili?"
"Sam, ja nechcem-"
"Nemala mama diplom?" bolo to povedané tak ticho, až sa Dean divil, či to vôbec počul.
"Hej." Odpovedal, vypnúc televízor. "Mala."
"Tak nechcela by aby si mal lepšie vzdelanie?"
"Mal som štyri roky. Nikto nemyslí tak dopredu," zaklamal.
Sam sa naňho na dlhú chvíľu zahľadel. "Mal by si sa spýtať ocka."
"Nebudem sa pýtať ocka. Nemôžeš to len nechať tak? Nechcem ísť na vysokú."
"Stavím sa, že mama by chcela, aby si išiel."
"Hej no, ale teraz tu nie je, či áno?"

23 rokov

Bol večer a Dean cítil v kostiach, že čoskoro odídu. Pritiahol si Cassie bližšie k sebe, vdychujúc jej vôňu. Pritúlila sa k nemu, jej telo teplé v chladnom vánku prichádzajúce z otvoreného okna.
"Milujem ťa," povedal.
Pozrela sa naňho, oči široké v tme. "Tiež ťa milujem."
Z ulice začul slabý rytmus rapovej hudby. Zamračil sa trochu, ale potom zvuky ustali a znova bol kľud. "Vieš, aj tak sa divím. Prečo si sa so mnou vôbec obťažovala, keď si si myslela, že som totálny magor?"
Cassie sa usmiala. "To preto, že viem, že väčšina z vás tvrďákov, nie sú nič viac než mamičkinými chlapcami, keď na to príde." Oprela sa o lakte, aby ho pobozkala na pery. "Neviem sa dočkať, kedy sa stretnem s tvojou mamou. Stavím sa, že ona a ja budeme mať veľa spoločného."
Čoskoro odídu, ale bude jej musieť povedať pravdu. Miluje ju priveľmi, aby to neurobil.
Neskôr sa za to nakopal, a so svojím otcom neprehovoril celé dva týždne.

25 rokov

Klamal sám sebe, keď si vravel, že sa tam bude schopný vrátiť. Teraz už vedel, že to nikdy nedokáže, že nikdy nebude čeliť tej chladnej žule zapustenej do zeme. Takže, keď sa ho otec spýtal, či chce prísť, prosiac v jeho hlase, Dean povedal, že nemôže odísť z lovu. Bol príliš blízko.
John Winchester, ako každý rok od Novembra 1982 navštívil hrob Mary Winchesterovej sám.

26 rokov

"Je mi to ľúto." Mary Winchesterová povedala Samovi.
"Čo?" spýtal sa Sam.
Dean už tú poznal odpoveď.
Je mi ľúto, že si stratil svoj normálny život.
Je mi ľúto,, že ťa John dohnal k tomuto životu
Je mi ľúto, že som tu pre teba nebola a že si nepoznal, aký bol John predtým
Je mi ľúto, že znova odchádzam
A Dean ucítil doma pečené sušienky, ktoré urobila Carverova matka, počul ju ako mu vraví, aby si dával na seba pozor.
Potom, keď Sam upadol do tvrdého spánku v ich motelovej izbe ďaleko od Lawrence v Kansase a od ich starého domu, Dean sa zamkol v kúpeľni a plakal, pretože očividne, on si ospravedlnenie nezaslúžil.
Na chvíľu mal všetko, a zdalo sa, že nič iné si už ani nezaslúžil.

Autor: Sgt. Psycho a preklad Nicol Leoraine