L.A. zvierací cintorín - Calabass, California, 00:28

Vychádzajúci žltý spln mesiaca. Dievča s dlhými hnedými vlasmi, v ľahkej mikine a sukni, kráčala naprieč cintorínom a o nohy sa jej obtierala čierna macka. Okrem ich tieňov sa hrozivo hýbali aj konáre starých vŕb. Všade naokolo bolo hrobové ticho. Dievčinu toto všetko vôbec netrápilo a naďalej si pohmkávala svoju pieseň, ktorá sa ľahko niesla medzi náhrobnými kameňmi. Blížila sa k soche veľkého zvieraťa, ktorá bola postavená pred polorozpadávajúcou sa kryptou. Nápis nad vchodom sa už olupoval, ale čo-to sa dalo ešte prečítať. Socha majstrovsky zachytávala veľkého sediaceho psa, ktorý čaká na príkaz svojho pána. Keď podišla bližšie, trochu sa na sochu usmiala. Zdvihla ruku a pohladila hlavu kamenného psa, pričom sa jej vo svite luny zaligotali strieborne prstene. V momente, ako sa ho dotkla, spustil sa prudký vietor a spoza neďalekej sochy sa vynorila postava, ktorej sčerneli oči. Mačka zastrihala svojimi veľkými ušami, pozrela na tajomného muža a zostala stáť na mieste pri svojej majiteľke.
" Nie je už neskoro na rande na takomto mieste, Kayla?", prehovoril muž hlbokým barytónovým hlasom a približoval sa k nej. Kayla zložila ruku zo sochy, pomaly sa otočila k mačke, aby si ju vzala do náručia a pozrela sa priamo na démona. Vietor jej fúkol do tváre prameň vlasov, ale ona si ich neodhrnula.
" To vieš, som romantička, Semiel."
Semiel zaklonil hlavu a zasmial sa priduseným zvláštnym smiechom. Silnejúci vietor odkryl na jeho krku malú svietiacu fľaštičku v tvare slzy. Kayla uprela pohľad na túto malú vec a uškrnula sa. Démon si všimol jej pohľad.
" Takže pre toto si prišla..."
" Mohli by sme sa dohodnúť...tak...aby som ťa nezabila."
Diabolsky sa usmial.
" Nie som jediný držiteľ duší. Ak ma zabiješ, dozvie sa to Paimon a ..."
" ...a ja aspoň získam ďalšie vaše zapredané obete "
" Ľudia nás vyhľadávajú dobrovoľne a my len plníme ich zúfalé želania."
" Ale dohody si už upravujete po svojom."
" To je taká maličkosť za našu ochotu. A toto", ukázal na fľaštičku, " je naša poistka."
Kayla sa nenávistne pozrela na démona a po chvíli dodala:
" Aj tak to nie je fér."
" Si hlúpa a naivná. A ešte niečo - si VRAH."
" Nie som!", skríkla naňho.
" Tak to už skočíme."
Semielovi sa divo zaligotali oči a chcel na ňu zaútočiť, keď v tom sa ozvalo hrôzostrašné zavytie neznámeho tvora, ktoré až mrazilo v kostiach.
" Na tvojom mieste by som sa neobzerala." poznamenala ironicky Kayla.
Blízko pri nich sa zjavili červené oči mohutného démonického psa, ktorého telo oblizovali fialovo-čierne plamene.
" Tak toto je tvoje eso? Gratulujem, zase si o niečo postúpila."
Ako to Semiel dopovedal, pes naňho v sekunde skočil a jediným cvaknutím jeho zubov roztrhal démonovi väzy na krku. Z mŕtveho tela sa začal valiť čierny sírny dym a snažil sa zmiznúť, ale Kayla zdvihla dlaň, z ktorej začalo vyžarovať biele svetlo. Na dlani mala vypálenú diablovu pascu, ktorá sa vypĺňala žiarivou červenou tekutinou. Zviera zavylo ešte raz a na zemi sa objavila ďalšia diablova pasca, z ktorej po okrajoch vyšľahli do výšky fialovo-čierne plamene. Démon bol lapený. Začala odriekať zvláštne slová v cudzom jazyku a jednou rukou si k sebe pritískala telo mačky, ktorá všetko sledovala bez jediného pohnutia sa. Kayla potrebovala jej energiu, Semiel bol naozaj silný démon a nechcel sa len tak ľahko vzdať.
"Tie duše, Semiel"
Cintorínom sa rozľahol príšerný škrek a dym sa začal trhať na malé kúsky. Pri každom pretrhnutí sa z neho uvoľnila malá biela iskierka, ktorá vystúpila z pasce a zmizla. Niektoré iskierky zostali v pasci a zhasli. Po chvíli sa dym vyparil a vietor ustal. Žiara z jej dlane sa pomaly vytrácala a plamene na zemi sa zmenšovali. Cintorín sa ponoril znova do ticha. Na zemi ležalo telo bez hlavy. Tmavá škvrna pod nim sa pomaly zväčšovala.
Kayle po líci skotúľala slza a ticho preťalo posledné zavytie démonického psa.....



Fort Riley - Mesačné jazero, Kansas, 02:08

Dean a Sam sa vyplazili na breh a zvalili svoje mokré telá na zem. Ledva lapali po dychu.
" Niečo ti poviem Sammy.....Na nejaký čas....mam plávania v jazere....po krk."
Sam sa začal smiať a nakoniec sa pridal aj Dean. Pomaly sa posadili a pozerali na horiacu hladinu. Bol to desivo krásny výjav. Divoko blčiace plamene obklopené tmavými tieňmi stromov a to celé pod mesačným svetlom ubúdajúceho mesiaca.
Do Fort Riley prišli pred pár dňami, keď ich Bobby informoval o veľmi častých úmrtiach náhodným utopením. Obete boli muži rôzneho veku a v skutočnosti išlo o vodného démona, ktorý sa prevtelil do tela nádhernej ženy a vďaka tejto podobe sa mu darilo obete zlákať až na okraj jazera. Jeho jedinou slabinou bolo, že nesmel byť mimo vody viac ako pol hodinu. Po bojovej porade mal Dean na starosti jazero a Sam, ako obyčajne, bol návnada. Všetko išlo podľa plánu až do momentu, kým im démon na to nedošiel. Po krátkom súboji ho zabili, ale obaja ostali v horiacom jazere. Vďaka rýchlemu kľučkovaniu a vyhýbaniu sa plameňom, sa obaja dostali živí na breh.
" Vieš čo sa mi zdá divné?", ozval sa zrazu Sam.
" Okrem toho, že tie obludy sú čoraz krajšie?"
" Dean....Ide o to, že....ten démon akoby čakal len na mňa. "
" Vždy som vedel, že tie príšery majú pre teba slabosť. Neviem ako to robíš, ale zaberá to."
Sam mu chcel na to niečo povedať, ale nechal to tak a neveriacky pokrútil hlavou. Ako obyčajne, keď sa sním chcel porozprávať ohľadom svojich pocitov, zvrtol tému na niečo iné alebo si robil z neho posmešky. Zahľadel sa na brata, ktorý mu vôbec nevenoval pozornosť a začal niečo tušiť. Od posledného stretnutia s Ruby sa správa k nemu inak. Nenávidel, keď Dean pred ním niečo tajil a už bol unavený na to, aby to musel z neho zase ťahať von.... "Možno je už na čase naučiť sa žiť bez svojho veľkého brata"....Striasol sa. Táto veta ho prenasledovala ako nočná mora. Zjavovala sa mu bez príčiny, akoby mu ju našepkával nejaký cudzí hlas. Na malú chvíľu zavrel oči aby zadržal slzy. Predstava, že by sa mal jedného dňa zobudiť a vedieť, že Dean nie je na blízku....On je to jediné, čo má, je to jeho jediný brat, ktorý ho za každú cenu niekedy až moc ochraňuje a keby mohol, aj by mu to povedal, ale...Niekedy tie zvláštne pocity, že sa mu brat vzďaľuje čoraz viac, sa mu naozaj nepáčili a desil sa ich. Aj teraz, keď sedeli vedľa seba, cítil, že je niekde mimo. Občas túžil vedieť ten pravý dôvod PREČO. Prečo mu nedôveruje, prečo robí pred ním tajnosti, prečo ho podceňuje, prečo.....
. . . . . . . . . .
Dean započul, ako Sam vydal ten svoj "umpf" zvuk, ako vždy, keď mu povie niečo hlúpe. Tváril sa, že si toho nevšimol a že je plne zaujatý niečím iným. V skutočnosti to ale bolo inak. Už asi po stý krát si nadával do debilov, že vie byť niekedy ako poriadne bezcitný kretén aj voči vlastnému bratovi. Ale to všetko, čo sa udialo za posledných pár dní...Nevedel si predstaviť, ako by mal bratovi len tak povedať, že je vlastne démon, že jedného dňa sa pridá na stranu zla a bude viesť celú légiu démonských skurvysynov. Je to jeho chyba, že nevie vyjadriť to, čo presne cíti alebo čo si myslí. Nikto ho to "nenaučil". Keby len Sammy vedel, že sa strachuje, až hrozí toho, že by ho jedného dňa mal stratiť. Že by sa mal len tak prizerať, ako sa mení v niečo, čo doteraz spolu lovili a zabíjali.....Jeho malý braček.... Nikdy ale neľutoval, že obetoval kvôli nemu svoju dušu. Ak by mohol, spravil by to ešte raz, aj keby mal mať len mesiac života. Skôr by znenávidel sám seba, ak by to nespravil. A vedel si aj živo predstaviť ten otcov pohľad plný sklamania. Tak čo tam po tom, že pôjde do pekla....Aj keď....tie jeho nočné mory o inferne...
Zožierajúc sa týmito myšlienkami vstal a povedal:
" Mali by sme už radšej pohnúť."
Nasadli spoločne do Impaly a vo víre prachu boli vidieť už len jej červené svetlá.


Medzitým, Green River - Super 8 Motel, Utah, 02:37

Kayla nemohla zaspať. Posadila sa na posteli a zadívala sa von oknom na ubúdajúci mesiac. Mačka spala aj naďalej na vedľajšom vankúši. Náhly príval podivných pocitov jej zamoril všetky myšlienky a tak len ticho pozerala na bledú smutnú samotu na oblohe. V tom sa jej v hlave objavili slová:

Za noci tmavých,
kde Pochybnosť je tvoja najlepšia kamarátka,
za noci tichých,
kde Istota a Nevina je krátka,
za noci opustených,
kde Samota ti je ako matka,
sa opustené duše stretajú,
na miestach, kde studené plamene tancujú.
Len v tú právu noc sa spoja,
a nevzdajú sa bez boja....



Green River - Super 8 Motel, Utah, 16:03

V moteli Super 8, na druhom poschodí, v izbe číslo 10, sa nachádzali traja ľudia. Pre obyčajného človeka by to boli "len" ľudia, ale pre skúseného lovca by dvaja z nich boli démoni. Na jednej z postelí ležal otvorený kufor, pri ktorom ležala čierna mačka a na druhej sedel prekrásny muž s čiernymi očami. Jeho tmavé rozstrapatené vlasy mu pridávali na divokosti a jeho úsmev by si podmanil každú ženu. Bol oblečený športovo a pod čiernym tričkom mu boli vidieť obrysy vypracovaného tela. Na stoličke za ním sa vrtel malý chlapec, ktorý sa pokúšal skryť svoje anjelské krídelká. Oblečený bol biedne, prúžkované tričko námorníckej farby mal skoro samú dieru a o jeansoch platilo to isté. Spod štice špinavo-blond vláskov mu z jasne z čiernych očí sršala nezbednosť ale aj pravdivosť.
" Valac, prestaň sa už ošívať a odpovedz mi na otázku.", napomenula ho Kayla a naďalej sa prehrabovala v otvorenej skrini.
" Ale keď mne vadia krídla pri sedení...No dobre, to čo hľadáš, majú Držitelia zmlúv a dohôd, zvyčajne majú hodnosť Kráľov. Tí priamo podliehajú už len vyšším autoritám a ich prácou je aj informovanie svojho nadriadeného o každej novej duši, ktorú získali."
" Títo držitelia mávajú tie zmluvy a dohody stále pri sebe?"
Vybrala ďalšie oblečenie z poličky a hodila ho do kufra.
" Áno."
Valac nezakryto pokukoval na muža na posteli a začal hompáľať nohami. Ten si ho vôbec nevšímal.
" Kde ich majú?"
" Majú ich vo forme knihy, ktorá je skrytá v jemnom šere, ale niektorí Držitelia ju môžu mať aj poistenú reťazami."
" Čo je treba na vyvolanie tej knihy?"
" Musíš sa dostať k jej tieňu a na to potrebuješ kopec svetla aby si ju našla. Potom ju už ľahko zoberieš."
" Ľahko? "
" No, záleží na tom, komu ju chceš vziať. " a šibalsky sa usmial.
" Tak dobre. Môžeš už ísť, Valac."
" Tešilo ma, Lovkyňa." a posmešne sa jej uklonil.
Zošuchol sa zo stoličky, rozprestrel radostne svoje malé krídla a zmizol. Kayla sa až teraz pozrela na druhého démona na posteli.
" Ak máš k tomu nejaké pripomienky Seire, hovor, lebo už nemám veľa času."
" Okrem tej, že len hlúpo riskuješ svoj život?"
Na mieste ho prebodla nazúreným pohľadom a založila ruky v bok.
" Ale už mám vážne toho dosť! Počúvať dookola furt len to isté!! Stále len, aká som len hlúpa a naivná, aké mám naivné ideály, ako všetko ohľadom mojej osoby je hlúpe...Keby som mohla byť na malú chvíľu tak sprostá, ako mi každý hovorí, tak aspoň na tú malú chvíľu by som nevedela o pekle a démonoch, o falošných anjeloch a....." a hlas sa jej zasekol.
Seire vstal a zadíval sa jej dlho do očí.
" Uvedom si, že je to smiešne, keď sa niekto, ako ty, hrá na sudcu. Zabíjaš démonov s myšlienkou spravodlivosti. Ale rozmýšľala si už niekedy nad tým, že niektoré dohody držia niekoho pri živote? Že ich zrušením by si hromadne zabíjala?"
V izbe nastalo dusivé ticho.
" Sám dobre vieš, že pred pár mesiacmi vo Wyomingu ušla banda démonov a nie len tak hocijakých. Zvýšil sa počet zapredaných duší a ja to musím nejako zastaviť. "
" Aj keď....."
" .....aj keď by mali zomrieť pri tom nejaký ľudia. Musím už ísť. Daj mi ten prsteň, pre ktorý som ťa poslala a môžeš odísť."
Ešte chvíľu tam obaja bez pohnutia stáli až Seire napokon položil na stôl malý strieborný prsteň so zvláštnym motýlím vzorom a zmizol. Prešla pár krokov a unavene sa hodila na chrbát na posteľ vedľa kufra. Pri tom pohybe vyrušila mačku zo spánku, ktorá na ňu urazene zamraučala a preskočila na stoličku, kde sedel Valac. Zatvorila oči a vzdychla si. Zrazu zacítila niečie pery na svojich a v tej sekunde aj spálenú kožu. Keď sa v tom šoku posadila, videla, ako Seirovi z popraskaných pier tečie krv. Chcela ho pohladiť, ale rozmyslela si to.
" Seire.....vieš predsa, že jediný môj dotyk môže byť pre démona nebezpečný...."
" Musel som, prepáč." a zmizol.
Zostala nechápavo sedieť a na perách stále cítila spáleninu. Potriasla hlavou aby sa mohla znovu sústrediť. Musí ísť do Colorada, nájsť Labala a "porozprávať" sa sním......


Salina - Super 8 Motel, Kansas, 17:20

" Dean!... Dean!!" vykrikoval Sam a kŕčovito sa držal za hlavu.
" Sammy, no tak, už som tu."
Silný záblesk a Sam videl dievča v dlhom čiernom tričku a v jeansoch v aute a na GPS jej svietila mapa Colorada. Ďalší záblesk a videl to isté dievča, ktoré teraz ležalo na zemi v strašných bolestiach a na prsia si pritískalo nejakú starú knihu. Ďalší záblesk a videl dvoch démonov, dvojičky, jeden bol zranený a v diablovej pasci ho držala nejaká svetlá beštia a ten druhý viedol súboj s démonickým zvláštnym psom, ktorý kríval, ale nevzdával sa.
Dean držal pevne svojho brata za plecia a robil si oňho starosti. Posledným časom boli tie jeho vízie bolestivejšie a strašidelnejšie, čo ho ale znepokojovalo viac bolo to, že tie vízie prichádzali čoraz častejšie ako kedysi. Keď po chvíli Sama vízia prešla, pustil ho a čakal, čo povie.
" Dean.....musíme ísť do Colorada...." a pozrel na brata pohľadom, ktorému Dean veľmi dobre rozumel. Bez ďalších zbytočných otázok vstal a začal sa baliť, kým nebude neskoro.....Veľmi neskoro.


Castle Rock - blízko South Elementary school, Colorado, 03:25

" No do riti....", vykĺzlo Samovi z úst a Dean sa pozrel jeho smerom. Medzi stromami neďalekého lesa bolo vidieť veľmi jasné svetlé prepletané zábleskami fialových a červených plameňov. Dean pridal plyn, zvrtol volant a prebehli cez široký most. Sam si stále v hlave premietal obraz toho dievčaťa na zemi, bál sa, aby už nebolo neskoro. Impala po chvíli prudko zastala a bratia vyleteli ako strely na miesto, kde sa teraz odohrával veľký súboj. Našťastie, prišli včas.....
..........
Kayla nechápala, čo sa to s ňou deje. V momente, ako Abalovi vzala knihu, pocítila v tele pálčivú bolesť ktorá smerovala k jej srdcu. Skrútilo ju a v kŕči padla na zem. O chvíľu počula skučanie a Labalov diabolský smiech. Pretočila sa na bok a videla, že Abala je už v pasci, ranený, a že Labal ešte stále bojuje. Jej telom prešla ďalšia vlna bolesti. V tej agónii jej napadlo jediné.
" Daemomum Spiritus ABOLITIO!!!"
Bolesť razom zmizla a Kayla sa konečne zhlboka nadýchla. V tom ju zo zeme zdvihli niečie ruky a videla ešte ďalšiu postavu, ktorá k nej utekala.
" Hej, nič ti nie je? Si v poriadku?"
" Už...už som v pohode." a knihu držala v rukách ešte pevnejšie.
Udivene sa pozerala po dvoch nových návštevníkoch a v hlave mala kopu otázok, keď ale začula zrevanie jedného z démonov, vedela, že už nemá veľa času.
" Pozrite, neviem, kto alebo čo ste zač a prečo ste vlastne tu, ale toto mi na chvíľu postrážte." a hodila knihu do rúk Deanovi. Otočila sa a zakričala:
" Labal! Priprav sa na sladký návrat domov."
Démon sa na ňu pozrel a v jeho očiach sa zračil údiv. Bol skutočne šokovaný, že je ešte nažive. Túto chvíľku nepozornosti využil démonický pes, ktorý silno zavyl a vytvoril pod ním horiacu pascu. Žiara z Kaylinej ruky Labala doslova pohltila. Započul ešte divné slova vychádzajúce z jej úst, ale nerozumel im. Po celom tele sa mu ako po porezaní nožom otvárali veľké rany.
" Už nikdy viac sa nepokúšaj zabíjať môjho psa....."
Z rán začal vychádzať sírnatý dym až nakoniec prázdne telo padlo na zem. Kayla zložila ruku a pozrela sa do červených očí démonického psa. Porozumel. O sekundu na to sa lesom ozval desivý rev. Otočila sa na druhého démona a podišla k nemu. Biela beštia, ktorej telo oblizovali červené plamene, stála a mačacími očami sledovala každý jeho pohyb.
" Ty suka! Za toto draho zaplatíš! Keď ťa zabijem....."
" Ale to sa už nestane. Ty to už totiž nestihneš. Ab igne ignem!" a odišla od neho. Prenechala ho jej miláčikom....
........
Bratia tam zostali stáť a vôbec ničomu nerozumeli. Prišli včas, dievča sa zdalo byť až moc v poriadku....
Keď videli, ako si poradila s jedným démonom a blížila sa k ďalšiemu, Dean sa otočil na brata a poznamenal:
" Až mám chuť zachrániť teraz toho démona."
Sam mu neodpovedal. Všimol si totiž niečo divné na jej tvári, presnejšie oči. Mala ich až moc tmavé....a to svetlo. Nechápal, ako je možné, že aj keď je pod mrakom a obloha je totálne zatiahnutá, on si pripadá ako na štadióne. Keď sa k nim dievča otočilo, videli, ako bielo-červená beštia trhá démona na kusy. Pes zavyl a z pasce vyšľahli znova fialovo-čierne plamene.
Kayla prišla k nim a povedala:
" Ďakujem za postráženie ......."
Dean však o krok cúvol a vytiahol na ňu zbraň.
" Hej, no tak počkať, chlapci....." a tvárila sa naozaj prekvapene.
" Kto do pekla si?"
" Počkaj chvíľu Dean.", povedal Sam a podišiel k bratovi.
Všimol si totiž, že tie divné démonické potvory zrazu zmizli, na mieste boli len dve mŕtve telá, teda to, čo z nich zostalo a vyhasínajúce diablove pasce. " Neublížia vám, ale.....", pozrela sa na Deana: " tú zbraň by som dala radšej preč." Dean nevedel, ako sa má rozhodnúť, ale keď videl bratov pohľad, pomaly ju zložil. V tom ucítil, ako sa mu niečo obtrelo o nohy a zamraučalo. Kayla si čupla a zobrala si na ruky svoju čiernu mačku.
" Vrátil by si mi tú knihu?"
" Nie, dokým nám všetko nevysvetlíš."
" Dean...." ozval sa znova Sam, ale prerušil ho.
" Povedal som a ....."
" Prestaňte obaja. Všetko Vám cestou vysvetlím."
Otočila sa, zdvihla pred seba ruku s prsteňmi a svetlo sa ako motýle začalo zbiehať na jej dlaň.
" Chlapci, je mi to naozaj ľúto...." a skôr než sa stihli spamätať fúkla im do tváre prášok, ktorý ich oboch poslal na zem.
Kaylu osvetľovali len fialovo-čierne plamene, keď sa pri nej objavil jej verný kamarát. Pohladila ho po hlave a povedala:
" Spolieham sa na teba." a odišla s knihou v rukách.


Castle Rock - blízko South Elementary school, Colorado, 06:05

Prvý, kto sa prebral, bol Sam. Chytil sa za hlavu a pomaly sa posadil. Na oblohe sa začali objavovať prvé slnečné lúče. Ešte si z tváre oprášil trochu prášku, ktorý mu do tváre fúklo to dievča. Pozrel sa vedľa na svojho brata. Ten už tiež prichádzal k vedomiu. Čo si však všimol bolo aj to, že medzi nimi ležal pes. Malý, biely a pozoroval ho svojimi čiernymi očami. Sam sa naňho najprv nechápavo pozrel, ale pomaly mu to došlo. Uškrnul sa a keď sa ho chcel dotknúť, pes zmizol. V tom momente Dean otvoril oči a zanadával.
" Keď ju najbližšie stretnem, tak jej asi jednu vrazím. Soplanda jedna bláznivá."
Sam nič nehovoril, rozhliadal sa po okolí, či ho náhodou neuvidí. Ale nič.
" Dostala vás, že?", ozval sa za ich chrbtom ženský hlas.
Obaja sa naraz otočili. Ďalej od nich tam stála Ruby so založenými rukami.
" Čo nejdeš bližšie?", opýtal sa mrzuto Dean.
" Nemôžem. Neviem ako, ale máte akoby okolo seba ochranný kruh, cez ktorý nemôžem prejsť. Tipujem, že je to jej robota."
" Ty poznáš to dievča?", opýtal sa tento krát Sam.
" Samozrejme. Volá sa Kayla. A ako tak pozerám, zasa sa jej podarilo to, čo si zaumienila."
Nastala chvíľka ticha.
" No, vidím, že toto bude asi na dlhšie, takže si aj ja sadnem....Aj keď, z výšky sa mi na vás krásne pozerá." a usmiala sa svojim tajomným úsmevom. Dean sa znova zvalil na zem. Nemal chuť sa s ňou už baviť.
" Čo znamená tá stará kniha?"
" Nie je to len tak hocijaká stará kniha. Dovoľ mi porozprávať príbeh z pradávnych časov. Kdesi na začiatku ľudstva si Dobro aj Zlo vytvorili knihy, kde si zapisovali každú dohodu, zmluvu alebo výskyt každej ľudskej duše na zemi. Anjeli a démoni mali ďalší dôvod medzi sebou súperiť. Ale o jednu knihu boli ochotní sa pozabíjať aj medzi sebou. Hovorí sa jej Obetná kniha. Ten, kto ju by ju našiel, mal by v rukách život a smrť duší aj ľudí dokopy. Od začiatku ju mali Anjeli, ale nejakým spôsobom sa nakoniec dostala do rúk Démonov."
" No jasné, ako inak.", zahundral si Sam popod nos. Ruby sa naňho len kyslo usmiala a pokračovala.
" Teraz ju má Kayla. Nikto nevie, aké má plány ale je ako časovaná bomba. A je zároveň veľkým chodiacim terčom pre obe strany."
" Prečo?", ozval sa zrazu Dean, ktorého to zaujalo a pozrel sa Ruby priamo do očí.
" Rozmýšľaj trochu Dean. Niekedy to vôbec nebolí keď pohneš tou sivou hmotou v tvojej hlave zvanej mozog."
" Zdrž sa radšej tých úbohých komentárov a odpovedz na otázku."
" Tak po prvé, jej rozhodnutie ohľadom tej knihy môže narušiť pomer síl medzi Dobrom a Zlom. Ak sa jedným z nich ju podarí zlákať na svoju stranu.....A po druhé, ak ju nájdu, už nemá šancu prežiť."
" Ako vedela o tom, ktorý z démonov ju mal pri sebe?"
" To nikto z nás nevie. Keď sa prvý krát objavila na scéne, mysleli sme si, že je to len ďalší potrhlý lovec, ale nie....Nejakým spôsobom až moc dobre ovláda našu hierarchiu pekla."
" Hierarchiu pekla?", spýtali sa obaja bratia naraz.
" Áno, hierarchiu. Na jej čele stoja Prezidenti, ktorí majú pod sebou Kráľov, Vojvodov, Markízov, Princov a Rytierov. Každý z týchto poddaných ma v rukách svoju aspoň tak 30-40 légií pešiakov. Vy ste sa doteraz stretávali len s pešiakmi, teda okrem toho vášho milovaného žltookého mŕtveho kamaráta."
" Tipujem, že ty si jeden z tých úbohých pešiakov, však zlatko?", povedal ironicky Dean.
" Viete, na vašom mieste by som ju začala hľadať tiež."
Vychutnával si ten pocit, že zas vie niečo, čo oni nie.
" Chlapci, v tej knihe sú aj vaše duše."


Castle Rock - Super 8 Motel, Colorado, 04:24

Oprela sa o zatvorené dvere a zosunula sa na zem. Až teraz to na ňu všetko doľahlo. Stále držala v rukách tu knihu, ani na chvíľu ju nespustila z očí. Oproti nej si sadla mačka a šibala nervózne chvostom.
" Nepozeraj sa tak na mňa Sinia."
Vstala, položila knihu na stôl a pustila sa do práce. Nepotrvá dlho a o chvíľu bude mať za zadkom bandu veľmi naštvaných démonov.
" Dúfam, že Royan je v poriadku a vráti sa včas ." Vzdychla si a pozrela von oknom.


Castle Rock - blízko South Elementary school, Colorado, 06:40

Dean vstal zo zeme, zobral zbraň, ktorá pri ňom ležala a začal sa oprašovať.
" No, pripadám si ako na čajovom dýchanku. Neviem ako vy dievčatá, ale ja už by som šiel."
Sam a Ruby vstali tiež.
" Veď ani nevieš, kde je.", napomenul ho Sam.
Dean pobúchal brata po chrbte a usmial sa naňho.
" Poznám ťa, máš nos na šialené baby."
Chystali sa už na odchod, keď Ruby poznamenala:
" Je to naozaj zvláštne, že prežila a odkráčala po vlastných. Tá kniha je chránená a keby sa ju dotkol hocijaký človek, padol by k zemi mŕtvy. Ona to ale prežila....."
V tom si Sam spomenul na oči toho dievčaťa.
" Ruby, ak máš ešte niečo na srdci, vyklop to."
Dean mal už jej prítomnosti naozaj plné zuby a chcel čo najskôr odtiaľ odísť.
" Len....dávajte si na ňu veľký pozor."
" Doteraz nechápem, prečo som ťa už nezastrelil. Sam, ideme. Sam....."
Otočil sa na brata. Hľadel na nejaké miesto medzi stromami. Pozrel sa jeho smerom, ale nič tam nepostrehol.
" Sam?"
" Huh?"
" Ideme....."
" Oh, okey."
Obaja sa pohli smerom k Impale. Ruby, ktorá tam zostala stáť, zrazu zacítila, že pri nej niekto stojí. Obzrela sa, ale nikto tam už nebol. Ovanul ju divný pocit plný strachu a tak radšej zmizla. Sam sa pri aute ešte porozhliadol po okolí. Bol si istý, že videl toho psa. Potriasol hlavou a nasadol do auta.
" Čo si tam videl?", opýtal sa ho Dean.
" Možno sa mi to len zazdalo, ......"
" Sam, do pekla, čo si tam videl?"
Keď brat neodpovedal, naštartoval a vyrazili. Vyšli z lesa a Dean sa pozrel do spätného zrkadla. Zrazu prudko dupol na brzdu a Sam skoro pobozkal čelné sklo.
" Do kelu Dean, čo....."
Chcel ešte niečo dodať, ale keď videl, ako sa je ho brat zdesene pozerá na zadné sedadlo, nechal toho. Vzadu na sedadle sedel ten malý biely pes a hlavu mal naklonenú na bok.
" Čo kurva robí ten pes na mojom koženom sedadle?!?! "
Chvíľu bolo ticho a potom Sam vybuchol do nehorázneho smiechu. Dean nechápavo hľadel raz na psa, raz na brata, ktorý asi zošalel.
" Dean, no tak..... Myslím, že nás zavedie za svojou majiteľkou." a ešte stále mal na tvári veľký úsmev.
" Hej, niečo má na krku."
Dean sa natiahol a vybral z jeho dlhosrstej kožušiny malý fialový papierik. Rozložil ho a prečítal ho.
" Super 8....Hovorí ti to niečo?"
" Hmm....žeby Super 8 Motel?"
Pes akoby rozumel a štekol. Samovi niečo napadlo.
" Super 8 Motel v Castle Rock?"
Znova štekol a zavrtel chvostom. Dean nadvihol obočie.
" Z teba je nový Dr. Doolittle?"
Sam sa len naňho usmial a neodpovedal. Radšej z dverí vytiahol mapu a začal hľadať. Nezabralo mu to ani minútu, keď povedal:
" Mám to. Je to asi tak 10 min, cesty. Ideme?"
" Jasné. Len dúfam, že ten pes.....", zasekol sa. " On zmizol. Vďaka bohu, sedadlo je zachránené!"
V tom počuli smutné dlhé zavytie.
" Dean, dupni na to, a rýchlo."
" Rozkaz doktor."


Castle Rock - Super 8 Motel, Colorado, 07:03

" Aká to má byť izba?"
" Izba číslo 10. Na druhom poschodí.", odpovedal Sam.
Našli dvere s číslom 10. Zaklopali, ale nikto sa neozýval.
" Kayla?", zahučal Dean a zabúchal ešte silnejšie.
Sam vybral pakľúč a za pár sekúnd bolo otvorené.
" Kayla?"
Vošli dovnútra a zavreli dvere. Všimli si, že na prahu bola rozsypaná soľ a na strope sa nachádzali rôzne symboly.
" Tak za toto jej skladám poklonu.", zamrmlal Dean, keď ho brat buchol do ramena. Za posteľou na koberci vytŕčala niečia ruka. Podišli bližšie a zostali ohromene stáť na mieste. Pred stolom na zemi ležalo nehybné Kayline telo a pod ňou sa zväčšovala veľká tmavočervená škvrna. Vedľa nej sedela Sinia a smutne sa pozrela na oboch bratov. Na stole bola otvorená Obetná kniha......


Castle Rock - Super 8 Motel, Colorado, 06:58

Za dve hodiny už mala väčšinu roboty za sebou. Poobzerala sa po izbe a bola so sebou spokojná. Prezliekla sa do čistých vecí, sadla si na okraj postele a pozrela sa na knihu. Nevedela či je pripravená ju otvoriť. Sinia sa snažila upútať jej pozornosť ale Kayla si ju nevšímala. Nakoniec v nej zvíťazila zvedavosť. Spomenula si, ako Valac hovoril čosi o reťazi....Vystrela dlaň nad knihu a ticho niečo zamrmlala. V tom sa objavili malé plamienky, ktoré odhalili tenké lanko. Pousmiala sa. Otvorila prvú stranu. Vyskočila na ňu aspoň stovka mien. Pri listovaní sa dostala až na koniec zoznamu, ktorý bol len v strede knihy a všimla si, že mená pokračujú, akoby ich tam dopisovalo nejaké neviditeľné pero. Keď si oblizla prst, aby otočila ďalšiu stránku, zahmlil sa jej zrak, jazyk aj prsty jej stŕpli a už len cítila, ako jej telo dopadlo na zem.
" Sinia......." a ponorila sa do tmy.



Medzitým, na neznámom mieste niekde v Pekle.....

Aamon sedel za stolom a čosi si zapisoval do starého pergamenu. Vedľa neho ležal na zemi Valac, niečo si kreslil a mával pri tom krídelkami. V tom im túto pohodu narušil príchod ďalšieho démona - Seireho. Vyzeral veľmi naštvane a hodil čosi na stôl. Aamon sa naňho nevzrušene pozrel a oprel sa o kreslo.
" Mohol by si mi láskavo vysvetliť, na čo je démonovi, ako si ty, kniha Kľúč Anjelov?!?!"
" Je pre teba. A o pár minút budeš rád, že som ťa pre ňu poslal."
Seire zneistel a ucítil, ako ho niečo ťahá za bundu. Bol to Valac a v rukách držal kresbu, ktorú dokončil. Podal mu ju. Aamon pokračoval.
" Pred pár hodinami sme došli naraz o dvoch démonov. Jeden z nich, Abala, bol Držiteľom Obetnej knihy. S Valacovou pomocou som zistil, že je za tým Kayla. A že ty sa o ňu až moc zaujímaš."
" Ak ma chceš obviniť zo zrady, tak to si na omyle, ja som o Abalovi nevedel."
" Z toho nie, to si buď istý. Skôr ťa obviňujem z toho, čo si vedel, ale nepovedal."
" Na čo narážaš?"
Aamon sa úprimne zasmial a pozrel a Seirovi priamo do očí.
" Sám veľký tvorca bytostí, zvaných Medius, nevie o čom je tu vlastne reč, to je naozaj smiešne. Chlapče, ty si Kaylu vyhľadal zámerne, vedel si o nej už dávno, ale ani raz si jej za celý ten čas nepovedal, kto v skutočnosti je. Že ona je Medius, vybraná dokonca osobne dvoma najvyššími bytosťami na celom svete. A to bola chyba....Chyba, kvôli ktorej o pár minút môže zomrieť."
Nastalo dusivé ticho, dokonca ani Valac nemával svojimi krídlami. Smutne hľadel do zeme a bolo na ňom vidieť, že ho niečo veľmi mrzí.
" Čo....čo sa stalo od toho súboja?", opýtal sa pomaly Seire.
" Po súboji si Kayla vzala Obetnú knihu k sebe na izbu. Prekonala prvú aj druhú nástrahu, lebo jej o nich Valac povedal....Ale zabudol sa zmieniť ešte o tretej nástrahe. Bola to menšia Abalova poistka, keby náhodou.... Je to jed, obsiahnutý v stránkach tej knihy, ktorý Anjelov zabíja a Mediusov mení na démonov. Predstav si, čo sa asi stane, keď znova ožije Kaylin démon v jej vnútri....v izbe plnej silných a ničivých symbolov...."
" Prestaň už!", zvrieskol naňho. Už nemohol viac počúvať, akú spravil chybu. Myslel si, že ju ochráni, ale teraz zistil, že....
" Tak, teraz už vieš, prečo som ťa poslal pre tú knihu. Choď a zachráň ju, lebo jed už začal účinkovať."
Seire schmatol knihu zo stola, založil do nej Valacov obrázok, ale ešte predtým sa musel opýtať:
" Prečo ju chceš zachrániť?"
Záhadne sa naňho Aamon usmial a povedal:
" Povedzme, že som sa dlho nudil a chýba mi už vzrušenie."
Nechápal, čo mu teraz povedal, ale už to neriešil a zmizol.
" Ty si vedel, že Kayla nakoniec prežije a stane sa z nej Medius, však ujo Aamon?" opýtal sa Valac.
" Samozrejme, že som to vedel. Ale ako som povedal, už mi tu chýba zábava.......a súboj medzi našou malou novou démonkou a Kaylou bude100% veľká zábava......."

Autor: SkreechTina