Castle Rock - Super 8 Motel, Colorado, 07:12

Prvý, kto k nej pribehol bol Sam. Priložil jej dva prsty na krk, ale keď nič nezacítil, zobral jej zápästie a v tom si všimol, že jej z dlane je vyteká krv. Bola to tá dlaň, z ktorej sálal v noci žiara a bola na nej vypálená diablova pasca. Sam si všimol, že Dean začal prehľadávať jej telo, aby našiel tú ranu, ktorá tak veľmi krváca. Po chvíli ju však nadvihol aby sa pozrel na chrbát a Sam vytiahol nôž, aby jej rozrezal tričko.
" Ty úchylák." snažil sa odľahčiť situáciu Dean ale Sammy ho zmrazil svojím pohľadom.
S pod trička sa objavila veľká rana, alebo skôr jazva, ktorá mala čudný tvar a krvácala. Obaja nechápali, čo to má znamenať, keď sa Kayla pohla a otvorila oči.
" To.....bolí....." šepla skoro nečujne.
Dean vzal podušku z postele a keď jej ju chcel dať pod hlavu, zostal zarazene pozerať. S pod viečok jej svietili tmavo čierne oči.
" Prosím.....nedotýkajte sa.....tej knihy..."
Sam sa pozrel na svojho brata s výrazom " čo teraz?" a Dean len pokrčil ramenami. V tom ktosi zúrivo zabúchal na dvere. Dean vytiahol spoza nohavíc zbraň a podišiel opatrne k dverám. Znovu niekto zabúchal. Keď bol už Dean s rukou nad kľučkou, neznámy sa ozval ako prvý.
" Ak ju chcete zachrániť, otvorte dvere."
Dvere sa nakoniec otvorili a Seire si všimol pod Kaylou veľkú kaluž krvi. Pred ním stál lovec a mieril mu zbraňou do tváre.
" Potrebujem vojsť dovnútra......"
Dean sa obzrel na Kaylu. Tá znova padla do bezvedomia a Sam sa ju snažil prebrať. Nakoniec odkopol trochu soli a Seire vstúpil do izby. Poobzeral sa a stúpil si len na určité miesto. Ukázal prstom hore a povedal:
" Táto pasca ma len zadrží, ale nezabije."
Nikto sa nemal k slovu a tak s pod bundy vytiahol Kľúč Anjelov. Hodil knihu na posteľ a pozrel sa na oboch bratov. Chvíľu si bratia vymieňali spýtavé pohľady a nakoniec sa ozval Sam:
" Hovorila niečo o knihe, ktorej sa nemáme dotýkať. Ako máme vedieť, že nás nechceš oblafnúť?"
" Určite nehovorila o tejto. Ak si však nepohnete, doniesol som ju zbytočne."
" Čo treba urobiť?", spýtal sa Dean.
" Otvorte stranu, kde je založený ten papier, ale nevyhadzujte ho."
Najbližšie bol Dean a spravil tak ako povedal. Bol tam obrázok anjela a vedľa neho symboly v tvare slova M E D I U S.
" Teraz by bolo dobré nakresliť čo najrýchlejšie tie symboly okolo nej. Krieda je v jej taške, tam pri skrinke."
Tento krát sa po taške natiahol Sam a vytiahol odtiaľ dve kriedy. Spolu s bratom nakreslili symboly na koberec.
" Teraz stačí prečítať to, čo je na tom papieri."
" Ale veď sú tam len samé čmáranice.", ozval sa Dean, ktorý držal kresbu v ruke.
" Pozri sa na to lepšie."
Po chvíli Dean akoby cudzím hlasom vyriekol divné slová, ktoré mu nedávali zmysel, ale neprestával.
Sam si všimol, ako sa Kayline telo začalo triasť. V tvári sa jej odrážala veľká bolesť, ale nevydala ani hláska, potichu trpela. Stočila sa do klbka a jazva jej prestala krvácať.
" Dean, neprestávaj, funguje to."
Dean bol akoby v tranze, hlas mu zosilnel a pokračoval rýchlejšie. Začala rýchlejšie dýchať až sa nakoniec začala dusiť. Dean sa zastavil a pozrel sa na ňu. Pokúsila sa nadvihnúť, ale ruky ju neposlúchali, tak jej Sam pomohol. Posledný nádych a Kayla vypľula vedľa neho niečo čierne ako smola. Ešte jej po brade tiekli čierne sliny ale už sa nedusila.
" Ďakujem.....", šepla a padla celým telom na Sama.
Sam v rozpakoch nevedel čo teraz, lebo mal na sebe dievča, ktorému sa tričko zošmyklo až na zem a pravdepodobne asi zaspalo na ňom.
" Čo teraz?"
" Len si to ešte chvíľu uži Sammy.", uškrnul sa naňho Dean a otočil sa na démona.
" Gratulujem vám, zachránili ste ju......Prekonala prvú časť svojej cesty...."


Castle Rock - Super 8 Motel, Colorado, 07:30

Počas chvíle, keď spoločne bratia Kaylu umyli a uložili do postele, nikto neprehovoril. Seire si sadol a oprel si hlavu o stenu. Sinia k nemu podišla a obtrela sa mu okolo nôh. Nevšímal si ju a tak od neho urazene odišla. Bratia si sadli na stoličky a Dean si unavene pretrel tvár. Bolo to už 6 hodín sa udialo až moc vecí na to, aby ich všetky pochopil. Netušil, ako je na tom jeho brat, ale podľa výrazu na jeho tvári usúdil, že asi rovnako ako on. Všimol si, že nový démon, ktorý sa im doteraz vôbec nepredstavil, oddychoval pri stene a čierna mačka sedela pri dverách. Nervózne šibala chvostom. Dean sa predklonil sa začal si masírovať spánky. Tak aby si to už zhrnul. Tá dievčina na posteli, Kayla, je lovkyňa, má veľkú moc, aby zničila démona a ovládla nejaké démonické bytosti, ktoré ju na slovo poslúchajú. Navyše získala Obetnú knihu, v ktorej je jeho dohoda, ktorú urobil kvôli svojmu bratovi, keď mu umrel v náručí. Pri tejto spomienke ho pichlo u srdca a nenápadne sa pozrel na Sammyho. Evidentne tiež nad niečím rozmýšľal. Naspäť k nemu. Táto Kayla je akousi osinou v zadku mnohých démonov odkedy sa zjavila, ale viditeľne vie toho viac ako priemerný lovec. To, čo sa jej stalo pred chvíľou, nechápal, ale bol rád, že sa z toho dostala. Možno to je od neho až naivne hlúpe, veriť niečomu, čo je dosť nereálne, ale niekde v jeho vnútri tušil, že by ho práve ona vedela vysekať z tej dohody a zároveň ponechať Sama na žive...
..........
Sam si unavene podoprel hlavu a poobzeral sa po okolí. Kayla zatiaľ spokojne spala na boku, nechcel ju položiť na chrbát, kvôli tej jej jazve. Neznámy démon sedel na zemi a momentálne nejavil záujem o nejakú konverzáciu. Síce on sám by si teraz potreboval vydiskutovať veľa vecí. Napríklad, čo to bolo za vec, ktorá Kaylu napadla? V tom sa pozrel na stále otvorenú Obetnú knihu na stole. Vynorila sa mu ďalšia otázka: Keďže sa v tej knihe nachádzajú ich duše a aj Deanova dohoda......Niečo v jeho vnútri ho zlomilo a musel si pretrieť oči. Pozrel sa na brata. Bol plne zaujatý svojimi myšlienkami. V hlave sa mu vyrojilo ešte viac otázok, ktoré aj tak smerovali k jednému. K nádeji..... Možno tá osoba v posteli je jeho jedinou šancou, ako môže brata zachrániť a prežiť s ním bez strachu nejakých pár rokov na viac....

Všetkých chlapov v miestnosti naraz v rovnaký moment upútala Sinia, keď vyskočila na posteľ a začala mraučať rovno pred tvárou svojej majiteľky. Naklonila sa k nej a opatrne ju začala očuchávať. Zastrihala ušami a začala sa nespokojne prechádzať okolo jej tela. Prvý, kto to pochopil, bol Seire, ale ani sa nepohol. Sam si to všimol, prevrátil ju tvárou k sebe a všimol si slzy, ktoré sa jej skotúľali po tvári. Tuho spala a na nič nereagovala. Dean vstal a tváril sa ustarostene. Obaja sa spýtavo pozreli na démona.
" Len pokoj, ona sa z toho dostane."
" Počuj," ohradil sa naňho Dean, " už mám po krk toho tajnostkárstva a láskavo vyklop všetko, čo vieš."
Sam zotrel stopy sĺz na jej tvári a držal ju za ruku. Kľakol si na zem vedľa postele a čakal na odpoveď.
" No dobre. Som Princ pekla Seire. Sledujem ju, odkedy sa objavila. To, čo sa tu stalo, má za následok tá kniha a jed obsiahnutý v tých stránkach."
" Niečo ako Eco a jeho Meno ruže?", spýtal sa Sam.
" Niečo podobné."
V tom sa ozval Dean: " Hej, sú tu aj taký, čo netrčia furt nad knihami, takže mi to objasnite."
" Meno ruže je román, ktorý bol aj neskôr sfilmovaný. Nachádza sa tam jeden zo spôsobov, ako môžeš niekoho zabiť pomocou knihy. Je to zvyk, že keď čítaš knihu a chceš pretočiť stránku, tak si nasliníš prsty a tak....."
" ......sa dostal jed do jej tela." dokončil Sam.
" Tušil som, že čítanie kníh je niekedy fakt nebezpečné....", zahundral si pre seba Dean.
" Takže," pokračoval Seire, " tento špeciálny jed v jej tele začal preberať k životu Démona a zároveň ničiť Anjela, ktorý sú v jej tele uväznení."
" Anjela? Démona? Čo to má znamenať?"
Seire si vzdychol. Nevedel, ako im to najstručnejšie vysvetliť.
" Kedysi dávno som nevedome vytvoril bytosti, ktoré by slúžili na dohliadanie poriadku a pomeru síl medzi Anjelmi a Démonmi, hlavne čo sa týkalo duší všetkých ľudí na zemi. Nazývajú sa Medius, alebo aj Inkvizítori, záleží, ktorej strany sa pýtaš. Takéto bytosti sa nerodia, ale stávajú sa nimi, keď do ich tela niekto uloží Démona a Anjela tak, že budú v rovnováhe. Ak sa akýmkoľvek spôsobom podarí rovnováhu narušiť, môže to mať veľké dôsledky pre daného Mediusa."
" Ona je tá bytosť?", spýtal sa začudovane Sam.
" Áno, je. Vďaka tomu jedu ju ovládol Démon, rovno pod symbolom, ktorý jej ako posadnutej, spôsobil veľké bolesti. To kúzlo, ktoré si ty prečítal," a pozrel sa na Deana, " bolo niečo ako znovu oživenie toho Anjela. Znova si nastolil rovnováhu v jej tele. Zároveň tým prešla prvou prekážkou na ceste, ktorá jej bola súdená."
" Aká cesta?"
" Aby sa stala plnohodnotným Mediusom. Musí prejsť ešte dvoma skúškami. Teraz prebieha tá druhá, uvedomenie si, kto vlastne je. Od výsledku tej skúšky bude závisieť aj osud mnohých ľudí na zemi."
Ako to dopovedal, Kayla stisla Samovi ruku, ale zadrela mu aj nechty do dlane.
" Ako by sme jej mohli pomôcť?", opýtal sa Dean.
" Tu ste nepotrební chlapci, všetko sa odohráva v jej hlave. Sú dve možnosti ako to dopadne - buď si neuvedomí ten fakt, kto je a zomrie alebo to prijme a nasledujúce ráno by sa mala zobudiť bez problémov."
" Takže?"
" Takže treba len čakať."


Castle Rock - Super 8 Motel, Colorado, 07:55

" Takže treba len čakať."

Táto veta bratov ubíjala, hlavne pocit, že nevedia, čo ďalej. Nakoniec Dean podišiel k svojmu bratovi a naznačil mu, že si s ním vymení miesto pri Kayle. Dýchala pomaly, niekedy mali pocit, že je to večnosť, čo spraví jeden nádych. Sam vstal a prešiel si unavene po vlasoch. Podišiel ku skrini, kde na zemi ležala jej taška. Pokrútil nechápavo hlavou a otočil sa na Seireho.
" Počuj, ako je možné, že démon ako ty, mal schopnosť nevedome vytvoriť nejakú bytosť?"
" To bude asi tým, že v tom čase som démonom ešte nebol."
Dean spozornel a pozrel na brata. Sam pokračoval.
" Aj ty si bol kedysi človekom?"
Seire si ho premeral pohľadom.
" Presne tak, kedysi.....Dokým som svoju dušu nezapredal démonovi."
Sam si sa oprel chrbtom o skriňu a čakal na pokračovanie.
" Kedysi, keď feudalizmus bol v móde, som mal rodinu. Krásnu manželku. A dcéru. Veľmi neskoro som zistil, že mi nie je súdené mať také šťastie, akou bola moja rodina. Jedného dňa som ich našiel obe mŕtve. Stratil som vieru v Boha a v spravodlivosť a urobil som jediné....spolčil som sa samotným obávaným peklom. Dcéru so mal späť, manželku som pochoval."
" Koľko rokov života si dostal?", opýtal sa ho Dean.
" Presne jeden rok. Keby som ale vedel, čo sa stane potom.....Bolo od mňa hlúpe veriť v niečo u Démona. Dcéru mi vrátil, ale nebola nesmrteľná. O mesiac neskôr ju zabila zblúdila guľka z duelu dvoch podgurážených šľachticov. Počas tých 11 mesiacov som však zistil aj veľa iných vecí. Že smrť mojej manželky nebola náhoda, že ani tá zblúdilá guľka, čo trafila dcéru, nebola náhoda. Všetko to bola len hra, ktorej som bol súčasťou, ako doteraz je každý človek na zemi. Hra medzi Anjelmi a Démonmi. O to, kto získa viac duší, akýmkoľvek spôsobom. V deň môjho odchodu som preklial obe strany, ako Nebo, tak aj Peklo. A kliatba si už potom našla svoju podobu." a pozrel sa na Kaylu.
" Prečo potom po svete nepobehuje viac takých ako ona?", opýtal sa Sam.
Seire sa usmial.
" To, čo by sa stalo, keby ste neboli prišli, je snáď jasná odpoveď. Ale ako som povedal, Medius sa nenarodí, ale stane. Po celé tie stáročia som bol aj ja sám svedkom toho, ako zomierali, alebo ako sa po čase pridali na stanu Dobra alebo Zla. Moja takzvaná kliatba spravodlivosti nikdy netrvala dlho. Dokým sa neobjavila Kayla....."
" Ako je možné, že po tie stáročia nie je z teba nejaký krvilačný démon, ako tvoji daktorý kamoši v pekle?", rýpal doňho Dean.
" Jednoducho som nezabudol, že som bol aj človekom."
Tieto slová pripomenuli Deanovi to, čo mu kedysi povedala Ruby. Takže je tu možnosť, že z neho nebude úplný démon? Že by mohol aj po smrti pomáhať svojmu bratovi? V tom ho z úvah vyrušila Kayla, keď zacítil, že doslova horí. Jej čelo bolo posiate malými kvapôčkami potu a na tvári sa jej začali objavovať červené fľaky. Dean započul aj veľmi známy zvuk "umpf" od svojho brata. Pozrel sa tým smerom a videl, ako Sam nazúrene podišiel k Seirovi, zdvihol ho zo zeme a pritlačil ho k stene pod krk.
" Máme len tak čakať a dúfať, že všetko dobre dopadne? Po tie roky určite veľmi dobre vieš, ako jej pomôcť."
Dean toto od svojho brata neočakával, ale nemal čas mu niečo povedať, mal starosti o Kaylu. Sálala z nej taká horúčava, akoby bol nablízku horiaceho domu.
" Nechápeš, že nemôžem? Taký je už osud Mediusov. Sami sa musia rozhodnúť."
Sam ho pustil. Čosi v jeho čiernych očiach ho presvedčilo.
" Sam, nutne potrebujem ľadovú vodu, lebo mám pocit, že čochvíľa prepáli celú posteľ.", ozval sa Dean.
Obaja sa naňho pozreli a videli, ako jej na tele stúpa červená farba, ako v tom najťažšom štádiu horúčky. Sam vbehol do kúpeľne, strhol z vešiačika uterák a celý ho namočil do vody. Vrátil sa späť do izby, podal ho Deanovi a keď jej ho brat prikladal na čelo, vyšla spod neho para.
" Keď ťa zavolám, prenesieš ju do kúpeľne.", zavelil Sam a odišiel. Vaňu napustil do polovice ľadovou vodou a zavolal na brata. Ten ju doniesol na rukách a celú ju do nej ponoril. Z vody začala stúpať para. Po chvíli červeň začala ustupovať a obaja bratia si konečne vydýchli. Oboch napadla tá istá túžba vedieť, čo sa v tej jej hlave odohráva......V tom Sama niečo napadlo a buchol Deana do pleca. Ten sa naňho otočil a nechápavým výrazom na tvári.
" Máš ešte niekde ten snový koreň?"


Medzitým v Kaylinej hlave...

Čierna tma a nikde žiadna šanca úniku. Tušila, akoby malo prísť to najhoršie, len nevedela, odkiaľ má čakať úder. Tápala v tme. Chcela kričať, ale nemohla. Chcela sa niekam pohnúť, ale nemohla. Už nemala kontrolu nad sebou. Pomaličky jej to došlo. Ovládol ju asi nejaký démon z tej knihy, ale.....ako? V tom ucítila pálčivú bolesť na chrbte a ruke. Padla na kolená. Boli to hrozné muky. Potrebovala vedieť, čo sa deje. Nejakým zázrakom sa jej podarilo na malú chvíľu otvoriť oči a uvidela tých dvoch bratov. Počula samú seba, ako im niečo hovorí, ale bolesť, ktorá došla v novej intenzite, ju znova uviedla len do tmy. Po chvíli sa akoby prebrala a bola na úplne inom mieste. Veľmi známom mieste. Sústredila sa na malé svetielka v diaľke a podišla bližšie. S každým jej krokom vychádzal na oblohu veľký žltý mesiac v lune. Jeho žiara viac osvetľovala dom, ku ktorému sa blížila. V tom začula pieseň, ktorá akoby vychádzala z toho domu.
Temnota za tebou, Svetlo pred tebou,
ktorou cestou pôjdeš?
Vyber si rýchlo, inak zanikneš.
Inštinktívne sa obzrela. Za ňou bola len tma. Otočila sa späť. Vykročila dopredu.
Anjel s Diablom v jednom tele,
len ty sama, v tvojej viere,
dokážeš ich držať spolu v jednej cele.
Si pripravená?
Nerozumela tomu. Ako by vedela ich udržať vo svojom tele? Tá melódia jej bola známa, ale nemohla si spomenúť, kde ju už počula. Už bola pred bránou, ktorá bola pred domom. Chytila kľučku v tom ju v ruke čosi popálilo. Jej diablov pasca sa akoby málinko rozžeravila a znova zhasla. A v tom jej to došlo. Toto je jej dom. Brána sa po tomto jej zistení otvorila sama a ona vyšla pomaly po schodoch ku dverám. Bolo otvorené, tak len do nich zatlačila a ocitla sa na chodbe. V tom tie neznáme slová znova zazneli, so zosilnenou intenzitou.
Boj sa blíži, už tu pomaly je,
Smrť už klope na dvere,
prišla si pre svoje jedlo,
pre svoje obete.
Pozrela sa do zrkadla, ktoré viselo pri dverách a šokovane padla na zem. Uvidela v ňom čiernu postavu v plášti, ktorej nebolo vidieť do tváre. Pozrela sa na seba. Mala svoje biele tričko a čierne nohavice. S búšiacim srdcom sa pomaly postavila a opatrne sa znova pozrela do zrkadla. Videla už len svoj odraz. Vyľakaná a šokovaná prešla do obývačky. Bola presne taká, ako si ju pamätala.
Temnota už prichádza,
strach do sŕdc sa vkráda,
kto ich duše zachráni?
Pozrela sa hore. Tie slová vychádzali odtiaľ. Keď však stúpila na prvý schod, oslovil je ženský hlas.
" Pozrime že, kto k nám konečne prišiel nás navštíviť."
Neotočila sa hneď. Ruky sa jej roztriasli a do očí jej vošli slzy. Keď však uvidela veľmi známu postavu, rozbehla sa k nej a hodila sa jej do náručia. Začala usedavo plakať a nechcela otvoriť oči. Bála sa, že by mama zmizla.
" Ale no tak, dievčatko moje....", chlácholila ju.
Potom začula ešte jeden, mužský hlas.
" Tak tu je naša zblúdilá dušička."
Poodtiahla sa od mamy a uvidela otca. Prišiel k nej sám a zobral ju za ruku.
" Poďme si na chvíľku sadnúť, dokým máme ešte čas."
Slzy sa jej zastavili a ešte pevnejšie sa chytila otcovej ruky. Usmial sa na ňu.
" Zlatko, aj keby si ma tu prikovala k zemi, ja, vlastne my," a pozrel sa na mamu, " budeme musieť odísť."
" Ale prečo?" a zúfalo sa pozerala po rodičoch.
" Čakali sme tu na teba veľmi dlho. Mysleli sme si, že už vôbec neprídeš. Keby si nakoniec neprišla, aj by sme to chápali. Veď sme ti ešte zhoršili život, aký si mala....." mamin hlas zanikol v jej slzách.
" Ale....čo to hovoríte," a slabo sa na nich usmiala, " ako zhoršili?"
" Kayla, zlatko, to my sme na vine, že teraz zabíjaš ľudí, trpíš a musíš utekať z miesta na miesto."
Tie slová ju ranili, ale nedala to najavo, ešte ničomu nechápala.
Len jedno tvoje rozhodnutie,
bude mať moc na životom a smrťou....
Všetci sa pozreli smerom, odkiaľ slová vychádzali.
" Kayla," oslovil ju otec, " stala sa z teba lovkyňa a to sme nechceli. Síce veľmi dobrá...."
Videla v jeho očiach uznanie, pokračoval však ďalej.
" Spravili sme z teba niečo, čo si si ty sama nevybrala. Ale pochop nás, tvoj život bol pre nás dôležitejší než ten náš."
Mama si k nej kľakla a so slzami v očiach na ňu pozrela.
" Prosím, odpusť nám, že sme sa tak zachovali."
Bolo to pre ňu zničujúce. Cítila, ako jej to trhá srdce na malé kúsky.
" Ja....vám odpúšťam....A nikdy som vás neprestala ľúbiť. Ani neprestanem nech sa deje čokoľvek."
Mama vstala a objala ju. Zastihla ešte otcov veľký úsmev na tvári. Keď sa ale chcela ešte niečo opýtať, všetko sa jej rozplynulo a ona sa ocitla vo svojej izbe. Sama a zatvorená. Pred ňou na stole ležala hračka, ktorá vydávala jej najobľúbenejšiu melódiu. Chcela sa k nej pohnúť. Ale v tom ich počula zas.
Za noci tmavých,
kde Pochybnosť je tvoja najlepšia kamarátka,
za noci tichých,
kde Istota a Nevina je krátka,
za noci opustených,
kde Samota ti je ako matka,
sa opustené duše stretajú,
na miestach, kde studené plamene tancujú.
Zostala stáť na mieste. Mozog sa jej zapol na plné obrátky a ona nevedela zastaviť ten tok myšlienok. Tieto slová už počula, keď bola v Kansase. Až teraz tomu asi začala chápať. Poobzerala sa po svojej izbe. Všetko bolo presne tak, ako to tu zanechala. Ako to zanechala vo svojich spomienkach. Aj jej mama a otec boli presne takí, ako ich mala uložených v spomienkach. Spomienky sú to miesto, ktoré páli a bolí, hoci nie sú reálne. V tom zacítila divný sírnatý zápach. Otočila sa ku dverám a videla, ako spod prahu sa začal valiť dym. Šokovane ustupovala k oknu a chcela ho otvoriť, ale nemohla. Srdce jej začalo divoko biť a jeho tlkot počula až v hlave. Zmocnila sa ju panika.
"Toto nie, nie táto spomienka....." drmolila si pre seba, keď sa hračka rozozvučala ešte raz.
Len v tú právu noc sa spoja,
a nevzdajú sa bez boja....
Kdesi v jej vnútri sa našla odvaha a pohla sa. Zobrala zo stola hračku a prebehla ku dverám. Chytila kľučku, ktorá bola zvláštneho tvaru a skríkla od bolesti. Pozrela sa na ruku, plnú malých pľuzgierikov. Spomienky. Presne takto došla k diablovej pasci na ruke. V dome sa nachádzalo veľa symbolov proti zlu, toto bol jeden z nich. Premohla sa proti nasledujúcej bolesti a dvere otvorila. V okamihu, ako to spravila, ju ovalilo neskutočné teplo, ktoré vychádzalo z plameňov na chodbe s izbami. Musí sa odtiaľ dostať von.
Vedela, ako to celé skončí, že nakoniec vybuchne celý dom aj s jej rodičmi vo vnútri. Zakričala najviac, ako mohla.
" Mama!!!! Oci!!!! Kde ste?!?"
V jej hlase bolo zúfalstvo zmiešané s hnevom. Je možné, že by ich dokázala zachrániť? Pevne s hračkou v jednej ruke utekala pred zväčšujúcimi sa plameňmi, cítila ako by jej celé telo horelo. Dostala sa celá do obývačky, kde stála predtým s rodičmi.
" Mama!!!!! Oci!!!!!....", zakašlala, lebo dym jej bral kyslík z pľúc.
Už stratila orientáciu, kde sú vlastne dvere a ako sa dostane von, vedela, že možno ako jej rodičia zahynie v troskách. V tom ju niekto začal ťahať von. Vyniesol ju až pred bránu a ozval sa masívny výbuch. Oboch to odhodilo ešte pár metrov ďalej. Po chvíli sa pozviechala zo zeme a pozrela na svojho záchrancu. Bol mierne omráčený, ale dýchal a pozeral sa na ňu. Zhíkla. Spoznala v ňom toho vyššieho bratov.
" Ja......" nevedela, čo povedať.
" Viem, si Kayla, teší ma. Ja som Sam."


Obaja sa ocitli na novom mieste, ďaleko od horiaceho domu. Bola to záhrada. Sam ešte nevidel, aby na jednom mieste rástlo toľko kvetov. Pozrel sa na Kaylu. Tá sa už zohýbala a niečo trhala. Otočila sa k nemu a mala plnú náruč rôznych bylín. Slabo sa naňho usmiala.
" Nemusíš sa báť, toto je jedna z mojich ne-horiacich spomienok."
Neodpovedal a nechal ju, nech mu ošetrí drobné rany na tvári. Ako ju pozoroval, sama tiež potrebovala ošetriť, hlavne tu červenú ranu na dlani. Keď skončila, vstala a podišla k jednej starej vŕbe, ktorá mala v strede otvor. Vytiahla odtiaľ nejaký špeciálny obväz a vrátila sa naspäť s Samovi.
" Môžeš sa pýtať, odpoviem na všetko, ak budem vedieť."
V hlave mal veľa otázok, ale nevedel, ktorou začať. Rušilo ho aj to, ako si bez starosti ošetrila ruku. Pozrela sa na neho.
" Uľahčím ti to. Volám sa Kayla Coltová. Môj otec bol lovec a moja mama tá najlepšia bylinkárka na svete........Asi pred dvoma rokmi došlo k nehode, pri ktorej obaja zomreli, ale ako som neskôr zistila, nebola to nehoda......Iba nešťastná zhoda náhod......Aj ja som bola v dome počas výbuchu, ale rodičia samozrejme chceli zachrániť mňa. Jediné čo si však pamätám, je silná explózia a mňa zavalili horiace trosky. Odvtedy mám na chrbte tú jazvu a tak isto aj túto."
Zdvihla už obviazanú ruku. Vtedy ju prerušil Sam.
" Ako to, že má tvar diablovej pasce?"
" Takého tvaru boli u nás kľučky. Otec polovicu domu navrhol sám, ale popravde, až po tom výbuchu som si uvedomila všetky jeho symboly, ktoré do domu vložil."
Objala si kolená a zadívala sa na nejaké ďaleké miesto. Keď videla, že Sam jej chce položiť ďalšiu otázku, ozvala sa jej hračka, tichšie, ale zrozumiteľnejšie.
Spravodlivosť a Osudovosť ruka v ruke kráčajú,
pred hrozivú légiu sa stavajú,
tá noc sa už blíži....
" Tak práve teba som nechcela počuť....", zamrmlala si pre seba Kayla.
Keď videla zmätený výraz na Samovej tvári, len sa usmiala a pokračovala.
" Keď som sa prebrala po klinickej smrti v nemocnici, išla po stopách otca, lebo som si myslela, že by to tak chcel. Ale neskôr mi došlo, že to celé je jedná veľká hra. A moji rodičia boli len obyčajné figúrky......"
Odmlčala sa. Samovi pripomenuli tieto slová to, čo im rozprával Seire. Hra medzi Anjelmi a Démonmi. Sám už asi začal tušiť, že on a jeho brat sa stali tiež niečími figúrkami....
" Na pol roka som sa stiahla, aby som si všetko premyslela. Pre obyčajných ľudí som vrah, pre Démonov som naivka a pre Anjelov som osina v zadku. A tak si teda nažívam."
" Máš môj obdiv. V tak mladom veku si musela prejsť tým všetkým...."
Prerušila ho.
" V mladom veku? To je len optický klam. Mám už 25."
" Aha.....Čo máš v pláne urobiť s Obetnou knihou?"
" Ešte neviem."
Sama na malú chvíľu prepadol strach. Má ju už teraz jemne poprosiť, aby si to poriadne rozmyslela a aby ju nezničila? V tom ho prerušila.
" Ako si sa mi dostal do hlavy?"
" Poznáš Snový koreň?"
" Aj hej, ale kvôli jeho dvojitým účinkom sa mu radšej vyhýbam."
" Akým účinkom?"
" Mama mi to povedala. Na jednej strane sa dostaneš do mysle niekoho iného, ale na druhej strane sa dostaneš aj do svojich najtemnejších a najtajnejších zákrut mysle, aké by sa nikomu moc nepáčili. Takže, ak ti môžem poradiť, radšej sa už zobuď."
Vstala a pozrela na neho.
" Neviem, čo by som skončila nebyť teba. Ďakujem za záchranu. Ale už, prosím ťa, choď a ja ti sľubujem, že na revanš za môj život ti splním, čo budeš chcieť."
V tom ju Sam chytil za obe plecia a prosebne sa jej zadíval do očí.
" V tej knihe....Môj brat Dean uzavrel dohodu s Démonom o môj život. Má len jeden rok, vlastne už len pol roka a ja......", nevedel to dokončiť, nechcel sa zosypať niekde v jej hlave.
" Rozumiem. A teraz už choď."
Ako dopovedala, luskla prstami a v tom sa Sam zobudil.


Castle Rock - Super 8 Motel, Colorado, 13:33

Šokovaný Sam sa zobudil a zistil, že zaspal na stole. Obetná kniha už neležala vedľa neho ale bola na zemi. Žeby ju zhodil počas spánku? Porozhliadol sa po miestnosti a nikoho tam nevidel. Teda okrem Kayly, ktorá bola už znova v posteli. V tom sa kľučka na dverách pohla, do v izby vstúpil jeho brat aj s čiernou mačkou a v rukách držal nákup z rýchleho občerstvenia. Sinia sa motala Deanovi okolo nôh a mraučala a on nevedel kam skôr, aby jej nepristúpil chvost. Sam sa pobavene pousmial. Dean sa naňho len pozrel a poznamenal:
" Konečne sa nám Šípková Ruženka zobudila......"
Sadol si oproti nemu, podal mu hamburger a chcel sa pustiť do toho svojho, lenže keď pozrel do tých zelených mačacích očí, s povzdychom vybral kúsok hovädzieho a hodil jej ho. Sinia si ten kúsok vzala a zašila s ním pod stôl. Sam sa neprestával uškŕňať.
" Ty mi niečo hovor o Dr. Doolitlovi......"
" To vieš, po tom, čo som si tu užil, som sa s ňou aj skamarátil."
Sam tiež začal jesť.
" Kde je Seire?"
" Poslal som ho do horúcich pekiel.", odpovedal pohotovo Dean.
Samovi skoro zabehlo, ale brat sa naňho len uškrnul a dodal:
" Neboj sa, je ešte nažive, ale naštval ma, tak som ho poslal preč."
" Aha....A ako sa ti podarilo presunúť Kaylu z vane naspäť sem?"
Dean dojedol a načiahol sa za druhým hamburgerom.
" Teda, poviem ti, tak dlho som si v kúpeľni ešte neužil."
Sam spýtavo nadvihol obočie.
" Človeče, veď som ju musel nejako osušiť! Nemohla byť v tej vode večne. A vieš aká je to makačka, niekoho vyfénovať?! Ešte šťastie, že tam ten fén vôbec bol."
Sam sa začal smiať, ale keď videl bratov pohľad, radšej prestal, pričom dobrá nálada ho neopustila. Potom mu porozprával, čo nového sa dozvedel o Kayle, načo len Dean zamyslene poznamenal, či náhodou nie je potomkom Samuela Colta. To samozrejme Sam nevedel a len pokrčil plecom. Keď dojedli, pohľad mu padol na Obetnú knihu, pri ktorej teraz spokojne ležala Sinia.
" Počuj, prečo je tá kniha stále na zemi?"
" Bola už tam keď som sa vrátil z kúpeľne a keď som sa chcel po ňu zohnúť, skoro som neprežil mačací útok. Tá mačka ju stráži snáď rovnako ako svoju majiteľku.......Keby som takúto mačku mal pri našom kolte, Bela by si určite 2x rozmyslela, či nám ho ukradne.", dodal už viac-menej pre seba Dean.
Sam vedel, ako ho štve to, čo im Bela spravila. Najviac ho však dorazila Ruby, ktorá im poriadne vynadala za to, že došli o jedinú zbraň proti novému démonovi. Nenápadne však pozrel na Kaylu. Spomenul si na to, čo mu povedala o Snovom koreni. Jeho nálada sa zrazila na bod mrazu.
" Už viem prečo si chcel, aby som za Kaylou šiel ja a nie ty."
Deanovi hneď došlo, o čom hovorí. Vystrel sa a pozrel sa svojmu bratovi do očí.
" Netuším, o čom to hovoríš."
" Vieš....Kayla tiež pozná Snový koreň."
" A okrem nej aj pár stoviek ďalších botanikov a iných zhúlencov."
" Dean......"
" Čo odo mňa chceš, Sam??" a naštvane sa postavil.
" Aspoň na teraz len trochu pravdy a dôvery. Som tvoj brat....."
" To predsa viem......"
" Tak čo sa teda stalo? Čo ťa donútilo zmeniť názor?"
Dean sa na naňho dlho zahľadel, bojujúc s tým, čo a koľko mu má toho povedať. Zmohli ho však bratove povestné psie oči, vzdychol si, unavene si pretrel tvár a znova si sadol. Už je načase to dostať zo seba von.
..........
Temnota za tebou, Svetlo pred tebou,
ktorou cestou pôjdeš?
Vyber si rýchlo, inak zanikneš.
Anjel s Diablom v jednom tele,
len ty sama, v tvojej viere,
dokážeš ich držať spolu v jednej cele.
Si pripravená?
Boj sa blíži, už tu pomaly je,
Smrť už klope na dvere,
prišla si pre svoje jedlo,
pre svoje obete.
Temnota už prichádza,
strach do sŕdc sa vkráda,
kto ich duše zachráni?
Len jedno tvoje rozhodnutie,
bude mať moc na životom a smrťou....
Za noci tmavých,
kde Pochybnosť je tvoja najlepšia kamarátka,
za noci tichých,
kde Istota a Nevina je krátka,
za noci opustených,
kde Samota ti je ako matka,
sa opustené duše stretajú,
na miestach, kde studené plamene tancujú.
Len v tú právu noc sa spoja,
a nevzdajú sa bez boja....
Spravodlivosť a Osudovosť ruka v ruke kráčajú,
pred hrozivú légiu sa stavajú,
tá noc sa už blíži....
Padlé Nebo a vzkriesené Peklo,
horiace meče a neplatné sľuby.
Keď mnohé duše padnú,
nevzdávaj sa, neskláňaj hlavu,
len ty, MEDIUS, s veľkou mocou,
skončíš tento boj pred polnocou.....
Kayla sedela na konci útesu a hompáľala nohami vo vzduchu. Slnko a mesiac boli spoločne na oblohe a pofukoval jemný vetrík. Celá báseň jej teraz znela v hlave stále dokola a dokola, ale vždy sa zastavila na tom jednom slove: MEDIUS. Odvodzovala si to všelijako, skončila len pri tom, že to znamená stred niečoho. Ale čoho? Vzápätí sa usmiala. Bolo jej to smiešne, bola vo svojej hlave, na nejakom neznámom mieste a len tak si tu sedela. Nechcela sa vrátiť, zatiaľ nie, rozmýšľala aj nad tým, o čo ju Sam požiadal. Teraz už trpko oľutovala, čo povedala Seiremu, že jej nezáleží na tom, či niekto zomrie keď bude chcieť možno Obetnú knihu zničiť. Keď sa pozrela do tých Samových psích očí, v tom momente zmenila názor a vyhrešila sa za tie hnusné slová, ktoré vtedy vyslovila. Tú knihu nesmie zničiť. To je už rozhodnuté a nič ju nedonúti zmeniť názor. Ale stále nevedela prísť na to, ako dohodu zrušiť bez toho, aby niekto zomrel.....Začala už o sebe pomaly pochybovať. Je mocná, čo sa týka démonov alebo tých hnusných archanjelov, ale čo sa týka ľudí.....Zrazu počula za sebou tiché kroky. Neotočila sa, len čakala, čo neznámi spraví. Ten si však sadol vedľa nej a usmial sa na ňu. Neverila vlastným očiam.
" Seire???? Ako.......Čo tu vlastne....."
" Vidím, že som ťa vyrušil." a uškrnul sa.
" Ako si sa sem vlastne dostal?"
" Vďaka tebe." a pozrel sa je na pery.
" Musel som sa poistiť, že nech sa ti stane čokoľvek, budem môcť byť pri tebe a pomôcť ti. Ako som sa potom dopočul, tá tvoja posledná akcia, len tak-tak si sa vraj zachránila."
" Ale.....ako? Veď si predsa démon a otec sa postaral o to, aby sa ma žiaden nemohol dotknúť....."
" Je to staré kúzlo snáď ako sám svet, len ty si to nechceš stále pripustiť......"
Zamračila sa naňho. Seire však zrazu zvážnel.
" Kayla, je tu jedna vec, ktorú som ti nepovedal, lebo som si myslel.....Jednoducho, myslel som zle a nepočítal som so všetkým, čo by sa ti mohlo niekedy raz stať. Ja.....neviem ako mám začať......"
Pozrel sa jej priamo do očí.
" Kayla, tvoji rodičia spravili z teba bytosť zvanú Medius. Vzniká, keď duša Anjela aj Démona sa usídlia v rovnováhe v tvojej duši. Spravili to vedome, teda to, že sa za teba obetovali, ale nevedeli, že z teba spravia nakoniec niečo iné, ako si pôvodne bola....."
" O čom to, dopekla, trepeš?"
Seire nešťastne pokrútil hlavou.
" Viem, že mi teraz neveríš, lebo zo smrti rodičov obviňuješ ako nás tak aj Anjelov, ale tentokrát mi musíš dôverovať. Ja som totiž spôsobil vznik takých ako si ty, ešte kedysi dávno, keď som bol človekom a nie Démonom."
Chvíľu bolo ticho a Kayla nevychádzala z údivu. Chcela len odpoveď na pár otázok, ale teraz ich mala v hlave toľko, že nevedela, ktorou začať. Až teraz však pochopila to správanie jej rodičov tesne predtým, ako vybuchli. Ale stále nechápala, čo to z nej údajne urobili. Tušila však, že Seire jej na všetko odpovie.
" A čo je to ten Medius?"


Kayla zostala sama a opustená. Seire ju tam nechal a odišiel. Aj tak už urobil viac, ako bolo povolené, takže taká malichernosť ako objatie, to od neho naozaj nemohla chcieť. Po líci sa jej skotúľala jedna zo sĺz hnevu a smútku dokopy. Ešte tuhšie si objala kolená. Zdvihla svoj uslzený pohľad na sivú oblohu. Nie, nemieni utekať......Dala sľub....mnohým....Od nej záleží život a smrť mnohých, ktorých ani nepozná.....Vstala. Vzdorovito si zotrela poslednú slzu z tváre.
" Mama......Oci......ľúbim vás......." zašepkala do silnejúceho vetra.
Oblohu preťal blesk a lístie zo stromov lietalo na všetky strany. Pocítila tupú bolesť na chrbte. Jazva na lopatkách ju začala páliť. Padla na kolená. Vietor jej fúkol vlasy do tváre. Ďalšia vlna bolesti a mala pocit, že sa jej koža napla. Potom ucítila prudké trhanie, trhanie vlastnej kože na chrbte, presne v mieste jazvy. Myslela si, že jej hlava exploduje a že už dlhšie neznesie tie muky. Zaťala zuby a potlačila nasledujúci výkrik bolesti. Razom vietor ustal a všade okolo nej všetko stíchlo. Na útese sa zrodila nová osoba. Medius. Rozprestrela svoje krídla, jedno čiernej a druhé bielej farby a v jej očiach sa mihol fialový lesk.......



Castle Rock - Super 8 Motel, Colorado, 20:08

" Ja to už na dnes balím.", ozval sa zrazu Dean.
Bolo na ňom vidieť, že čakanie ho znervózňovalo. Už viac ako 12 hodín len čakal, čo sa bude diať s osobou na posteli, ale už viac nemohol. Vstal, zobral kľúče od Impaly a zamieril k dverám.
" Idem skontrolovať moje zlato, hneď som späť."
Sam mu na to nič nepovedal, chápal ho a ďalej pokračoval v hľadaní informácií o Lilith. Chcel o nej vedieť čo najviac. Ako jeho brat povedal, tak sa vrátil o pár minút aj s walkmenom na ušiach a veľkým úsmevom na tvári.
" Bez tohto by som nevedel zaspať." a s touto veselou náladou sa zvalil na vedľajšiu prázdnu posteľ. Upravil si vankúš, zvýšil hlasitosť a zatvoril oči. Konečne spánok. Sam len neveriacky pokrútil hlavou a ďalej sa venoval svojmu laptopu. O pár minút len zaregistroval, že jeho brat zmenil polohu a spal už na bruchu. Potichu vstal, zobral prikrývku z Kaylinej postele a prehodil ju cez Deana. Podarilo sa mu aj mierne stíšiť muziku v jeho ušiach. Spokojne si potom sadol na stoličku a poobzeral sa po izbe. Zaplavil ho divný pocit kľudu a pokoja. O ruku sa mu obtrela Sinia. Pohladil ju po hlave a usmial sa. Aspoň nie je sám, kto tu dnes niekoho stráži.
...........
Dean zaspal hneď ako sa hodil do postele. Snívať začal asi o chvíľu. Ocitol sa sám v tmavej izbe, osvetlenej iba mesačným svetlom. Stál pri okne a pozeral sa na hviezdy. Uvažoval nad tým, čo všetko povedal svojmu bratovi. Vzdychol si. Aj tak mu ešte nepovedal všetko.
" Stále sa trápiš.....", ozval sa za ním známy ženský hlas.
Otočil sa ocitol sa zoči-voči Kayle. Stála od neho len pár centimetrov a bola iná. Vlasy jej vo veľkých hustých vlnách padali na chrbát a tvár mala ako čerstvá stredoškoláčka. Neskutočne hriešne sa naňho usmievala. Vyžarovalo z nej niečo nebezpečné, čomu ale nevedel odolať. Podišla k nemu ešte bližšie a položila mu ruky na hruď.
" Prečo mlčíš?"
" Ja......neviem, čo mám povedať."
" Tak skús.....nič nehovoriť."
Položila mu prst na ústa. Chytil jej ruku, odtiahol jej ju aby ju vzápätí pobozkal na pery. Netušil, prečo to robí, ale nebolo by to po prvý krát. čo takéto niečo urobil. Oprel sa o okno a pritiahol si ju k sebe bližšie.
" Nie tak rýchlo....." a jemne ho hryzla do spodnej pery.
Len sa usmial a neprestával. Cítil, ako mu rozopína košeľu a dlaňou mu zablúdila od krku na hruď, presne na miesto, kde mal vytetovaný symbol proti posadnutiu Démonom. Zostala tam s rukou a jemne mu do ucha zapriadla:
" Dean Winchester, teraz je tvoja duša v mojich rukách......."
" Keby len duša....."
Potichu sa zasmiala. Odtiahla sa od neho. Pocítil zvláštny prievan a zároveň počul akoby zašušťanie krídel. Naposledy sa jej pozrel do očí a postrehol v nich fialový záblesk. Zostal omámene stáť. Kayla tam už nebola.


Castle Rock - Super 8 Motel, Colorado, 23:05

Sam si už unavene pretrel oči. Už moc dlho len bezcieľne pozeral na monitor a to ho zmohlo. Zavrel laptop, odsunul ho a ponaťahoval stuhnuté údy na stoličke. Všetci spali. Vstal, potichu si vzal druhú stoličku, potom si ukradol z Kyalinej postele jeden vankúš a pokúsil sa nejako zaspať. Po chvíli už začal snívať. Ocitol sa sám v izbe a sedel v kresle pod oknom, kde naňho dopadalo mesačné svetlo. Trápil sa nad tým, čo mu povedal Dean. Rozmýšľal s pohľadom upretým na koberec. Pred ním sa zrazu objavili niečie bosé nohy. Zdvihol pohľad a šokovane sa oprel. Bola to Kayla.
" Prečo ten šokovaný výraz?" a hriešne sa naňho usmiala.
Prezeral si ju od hora až dole. Bola iná, ako naposledy. Vlasy jej lemovali krásnu tvár a výstrih na tričku viac ukazoval ako zahaľoval. Podišla k nemu bližšie.
" Ako.......čo tu robíš?"
Cítil stúpajúcu horúčavu v jeho tele. Čo sa to s ním deje? Ale nevedel z nej odtrhnúť pohľad. To, čo z nej vyžarovalo, ho desilo a lákalo zároveň. Sklonila sa k nemu a do ucha mu zašepkala:
" Skús teraz na chvíľu nemyslieť."
Preglgol. Vzal jej tvár do rúk a pobozkal ju. Nevedel tomu odolať, jednoducho to musel spraviť, hoci by to nikdy v živote neurobil. Pritiahol si ju k sebe bližšie. Počul, ako sa ticho krásne zasmiala a začala mu vyhŕňať tričko. Chcel sa nadvihnúť, aby si ho dal preč, ale Kayla ho len zatlačila naspať. Rukou mu zablúdila na tetovanie, ktoré mal proti posadnutiu Démonom a zostala tam. Jemne sa od neho odtiahla a zapriadla:
" Sam Winchester, teraz je tvoja duša v mojich rukách......"
" Keď chceš, aj môj život....."
Ešte naposledy mu venovala ľahký bozk a vstala. Sam začul akoby zvláštne zašušťanie krídel a keď otvoril oči, videl len fialový záblesk v jej očiach.
" Počkaj....."
Ale Kayla už zmizla.


Castle Rock - Super 8 Motel, Colorado, 06:44

Bratia sa naraz prebudili na divný rachot a následné naštvané zamraučanie. V tme nič nevideli a tak Dean vstal, hoci nerád, lebo mal "menší" problém, ale našiel, to čo hľadal a izbu zaplavilo svetlo. Obaja si všimli len vykúkajúcu strapatú Kaylinu hlavu vedľa postele a naštvanú Siniu, ktorá bola naježená a škaredo sa na ňu pozerala. Deanov pohľad padol na brata, ktorý si poduškou zakrýval svoj "malý" problém a uškrnul sa. Kayla, celá červená v tvári, sa chcela nejako vymotať z prikrývok, ktoré na sebe mala, ale nedarilo sa jej to, tak toho nechala. Prešla si rukou po vlasoch a nechtiac jej pri tom pohybe spadlo tričko z pleca.
" Ehm.....Dobré ráno."

Autor: SkreechTina