Sobota. Sedem hodín ráno. Prázdniny. A ja som bez ironických poznámok vstala, pobalila sa a šla na vlakovú stanicu. Pre SK/CZ SUPERNATURAL MEET všetko! ;) Onedlho som si už pokojne sedela vo vlaku (sústavné hemženie, vrtenie a stále okukávanie času na telefóne s poznámkami ako "ten vlak sa vlečie" a "kristepane, ja tam už chcem byť" nerátam) a vytešovala, že konečne uvidím na vlastné oči všetky tie tváričky, s ktorými sa stretávam na našom fóre. Dopredu mi bolo oznámené, že v tom istom vlaku, kde nervózne očakávam, kedy už konečne uvidím nápis Bratislava, Hlavná stanica, so mnou budú aj Nikita a Faith. Ak mám pravdu povedať, tak som si v ňom nevšimla ani jednu z nich. Ale namiesto toho som rozmýšľala, či mám pred jednou babou len tak nenápadne nadhodiť niečo v zmysle "Ó, aké je dnes supernaturalovské počasie!", pretože som si myslela, že môže byť Faith. Teraz len môžem ďakovať bohu, že som jej nič nepovedala, lebo, čuduj sa svete, ona to Faith nebola. Nakoniec vlak konečne zastal a keď mi mama povedala, že sme na mieste, vyskočila som zo svojej sedačky, zobrala všetky svoje veci a raketovou rýchlosťou z neho vyletela von (to, že som vlastne ten nápis BA, hl. stanica nevidela, ma vôbec netrápilo).

Zistila som, že keď je piateho júla, všetci búrlivo oslavujú Cyrila a Metoda. To by nebolo až také preborné zistenie ako to, že tento sviatok sa nikam nedovoláte, pretože všetky siete sú zrazu zaneprázdnené. Tipujem, že všetci volali svojim známym, aby im povedali jedno: "Z celého srdca ti prajem krásny sviatok Cyrila a Metoda! A vôbec ma nezaujíma, že džajnisko sa nevie dovolať Sarinke, aby vedela, kde sa stretnú." Takže keď sme sa nakoniec úspešne aj spolu s Nikitou, Faith, Sarinkou a Samabel stretli, mala som chuť oslavovať.

Po istých sabotážach prechodu pre chodcov sme sa dostali aj k Tine, ktorá nás zaviedla k ďalšej skupinke SN family. Kým sme čakali ostatných, Samabel nám predala vysnené tričká a Tina zasa úžasné odznaky. Toľko šťastných tvárí si jednoducho asi ani neviete predstaviť - i keď si Janka chvíľku posmútila nad zradou, ktorá sa udiala jej tričku. Anwiel však zrealizovala svoju fotku so scenáristom Supernaturalu, ktorým sa stal pre naozaj nápomocné účely Ivan. Odhadujem, že tejto prezývky sa už nezbaví :D.

Keď sme sa všetci zozbierali, začala výprava na lodičku. Poviem vám, to bolo jednoducho úžasné. Toto na mňa jednoducho urobilo taký bumbác dojem, že je to neuveriteľné. Pod vami je iba voda (čo Lenku veľmi neočarilo) a ten úžasný výhľad - proste woooow. Síce som si miestami myslela, že moja telesná schránka ten vietor viac nevydrží a vletí rovno do Dunaja, ale našťastie sa tak nestalo. Popri tejto plavbe sme sa ostošesť fotili, čo si všimli aj ostatní cestujúci (a niekedy naozaj okato) a vrhali na nás napoly čudujúce sa a napoly pobavené úškrny. Za to ja som pobavený úškrn hodila vtedy, keď som sa konečne mala ísť prezliecť do SN trika a zistila som, že záchody na lodi sú najmenšie, aké som kedy videla. Lodička zastala a my sme sa z nej po všetkých tých cudzokrajných turistoch tiež dostali von. S nohami pevne na zemi (mali ste vidieť Lenkin šťastný výraz, že prežila plavbu) sme sa vybrali na Devín. Po istom čase bola veľká časť z nás unavená a veľmi sa nám nechcelo ísť až na hrad, ale nakoniec sme sa aj tak všetci pobrali za Ivanom a vyšliapali sme až hore. Keď tu zrazu počujeme mikrofónový hlas a koho nevidíme - ujo prezident má príhovor kvôli 5. júlu! A po ňom hneď aj ujo premiér (hovorím to každému, tak to musím spomenúť aj tu - jediné, čo som si zapamätala z Ficovho prejavu boli dve slová a to "smutnosmiešne postavičky". Takže tá jeho reč bola pre mňa naozaj poučná :D). Počas našej okupácie Devína sme stihli ohúriť ľudí našimi skvelými tričkami a niektorí mali dokonca odvahu sa nám aj prihovoriť, nie len na nás čučať. Cestou dolu naša adminka stihla poobťažovať Cyrila a Metoda a dokonca aj jedného strážcu zákona a odfotila sa s nimi. Na naše obrovské šťastie, mal ujo policajt zmysel pre humor a neposlal všetkých nás do blázinca. Zišli sme k stánkom s jedlom a pitím a našli stôl, ktorý vyzeral, že čaká len na SN osadenstvo. Lenže sa nám jeden stôl zdal málo a tak Lenka a LittleDevil podnikli rekvírovanie stola hneď vedľa. Nakoniec ostatné baby zhabali ešte jednu lavičku a mohli sme sa pustiť do kofoly a hranoliek. Celá táto akcia samozrejme prebehla za absolútneho ticha a vážnych výrazov v tvárach, takže sme nevzbudzovali žiadne čudujúce sa pohľady okolia. Spiatočnú cestu lodičkou sme prežili všetci v zdraví, ale posmutneli sme, keď sme zistili, že Soniq odchádza tak skoro. Tá ešte dostala darček od LittleDevil a pobrala sa s rodinkou na Nivy. My sme sa však vyhladovaní vybrali do pizzérky. Našťastie sa nám podarilo presvedčiť Sarinku, aby si narýchlo premyslela nejaký príhovor a pripili sme si na stránku, na fórum, na narodeniny Erica, Jareda, Jeffa a Jensena. Tí, čo mohli, si pripili fernetom , tí, čo nie kolou alebo minerálkou (však, Dionka a Faith?). Po menších dohadoch o tom, kto bude mať akú pizzu sme sa konečne zahnali hlad a odobrali sme sa na ubytovanie. Meet sa nezaobišiel bez problémov so spojmi a časom, ale nakoniec sme baby dostali do "hotela". To slovo je v zátvorkách, pretože každý, kto by raz navštívil tú budovu by si pomyslel len to najhoršie. Týmto sa chcem naozaj veľmi ospravedlniť za "komfort" a všetky poplatky, na ktoré ste neboli pripravené. Mrzí ma, že tí ľudia zrejme odfotili na ich stránky nejaký iný hotel. A som strašne šťastná, že ste to tam prežili. Lenže pre mňa a Sarinku sa tým, že sme došli na ubytko, noc ešte neskončila. Keďže býva dosť ďaleko od miesta, kde sme boli a už nešiel ani jeden spoj, ktorý by nás tam dopravil, mali sme dosť problém. No našťastie, po nejakých tých navigačných nezrovnalostiach, nás zachránil Willo, ktorý aj s kamarátom, po nás prišiel autom. Úspešne sme dofrčali domov, vyvenčili hava a napravili deficit ohľadne fóra. A čo nás tam nečakalo? Spoiler k 4. sérii!! Mali ste vidieť, ako sme sa vytešovali (o pol druhej ráno :D). Keď sme konečne dopreberali všetko možné, boli tri hodiny ráno a pochybujem, že niekto z účastníkov meetu spiacich v ubytku, šiel spať oveľa skôr.

Nedeľa. 7:50. Keď si na to spomeniem, ešte teraz sa mi chce spať. Menší šok z budíka a z toho, že hneď ako som otvorila oči, na mňa civel Sarinkin havo. Inak, zistila som, že keď chcete milo zobudiť adminku a nie na ňu hučať, dá vám to zabrať. Vybrali sme sa po baby na hoteli. Síce sme skoro nestihli bus (zase), ale dostali sme ich odtiaľ a odfujazdili rovno do Polusu. Tam sme narazili na ďalšiu skupinku ľudí v SN tričkách (Lenka, LittleDevil a scenárista) a spolu s nimi nás tam čakali aj Mondurik, Gidziga a dokonca aj Lex. V Poluse si všetci závisláci kúpili svoju rannú kávičku a rovno odtiaľ sme sa pratali za Tinou - do Európskeho vzdelávacieho centra (jediný raz, kedy som nemala odpor vojsť do nejakej vzdelávacej inštitúcie). Keď si pozriete všetky videjká, ktoré niektorí ľudkovia napáchali, budete mať akú-takú predstavu o tom, čo sa v premietacej miestnosti dialo. Zistilo sa, že Samabel si vie do úst natlačiť najviac maršmelov (ako to to dievča dokázalo nechápem doteraz - to je jedine skrytý talent, o ktorom sa nikdy nezmienila), že aj keď si Lex neobliekol SN tričko (veď ty ešte dostaneš), dokázal vyhrať nad Scenáristom pri napodobňovaní Samových puppy eyes a že keď banda SN fanatikov dostane za úlohu hrať ABC Supernatural, bude trvať fakt dlho, kým niekto zvíťazí. Všetci, čo vyhrali, dostali dokonalé supernaturalovské darčeky, z ktorých sa ešte stále vytešujú (teda aspoň ja :D určite. Keď doskladám tie puzzle, hodím vám fotečku ;D). Nemôžem nespomenúť uja, ktorý nám vbehol do miestnosti, keď sa práve konala úloha s maršmelmi a veľmi milo zaželal tým trom odvážnym kočkám "Dobrú chuť!", čo dokonca nezvládali ani tí ľudia, ktorí mali ústa prázdne. Ďalej Sarinka s Tinou trošku potrápili Mondurik a Gidzigu hudobným kvízom a potom sme sa dali do pozerania epky 01x22 (z technických príčin sme kukali túto epizódu miesto 03x16). Nakoniec nám Tina všetkým rozdala krásne úžasné super perfektné prívesky na kľúče s miestom a dátumom konania meetu a samozrejme s obrázkom našich brothers. V tejto miestnosti sme sa stihli ešte aj pofotiť (ale už bez Dionky a Scenáristu, pretože Dion sa musela včas dostať na bus, takže sme prinútili poprosili Ivana, nech ju tam zavezie) a šlo sa späť na zastávku. Tam sa oddelili LittleDevil, Lenka, Madlen a Nikita, a ostatní sme pokračovali v smere na vlakovú stanicu.

Neviem, či som len nezvyknutá na bratislavskú dopravu, ale električku, ktorou sme cestovali, riadila veľmi...rázna žena, ktorá najskôr mňa a Lexa skoro zavrela do dverí (to by si Nový Čas zase zgustol) a potom to brala takou rýchlosťou, že ľudia skoro lietali po električke. Každopádne sme sa dostali na stanicu bez zranení, spolu s Faith sme našli naše nezvestné matky a ja som sa konečne od rána najedla (syrová bageta). Teda nie, to bolo až druhé jedlo - prvé predsa boli raňajky vo forme Milkyway od Sarinky (nič nie je dôležitejšie ako zdravo žiť...ale nie, moc moc ďakujem ;D). Za zmienku stojí to, že práve keď potrebujete zavolať matke, aby ste vedeli, kde sa túla, na telefóne vám druhýkrát za dva dni váš hnusný operátor vypíše znova tie isté dve slová (Zaneprázdnená sieť). Vtedy už máte pocit, že hodiť telefón do nejakého kanála by vôbec nebolo odveci.

Ani sme nevedeli ako, ale zrazu ten hlas bez tela na stanici hulákal, že náš vlak už prišiel a zanedlho odchádza. Strhlo sa lúčenie, počas ktorého matky spanikárili a bežali k vlaku (s pokrikom mojej matky, že ak mi bude rozlúčka trvať dlho a kvôli tomu nestihnem vlak, tak dostanem) a spolu s Faith sme boli nútené opustiť zostávajúcu časť našej SN family. Vlak sme stihli (a čakali, kým sa pohne asi 15 minút) a celé 3 hodiny 12 minút mojej cesty sme venovali - ako inak - Supernaturalu. Nekecali sme skoro o ničom inom a ešte som obťažovala moju mp4, takže sme si mohli kuknúť aj zopár zostrihaných dielov. Presne o 18:49 vlak zastal na mojej konečnej stanici a ja som musela opustiť aj poslednú spriaznenú SN dušičku. Čudujem sa, že mi matka jednu neplesla, keď som hádzala také puppy eyes na vlak, ktorý ma vytrhol z miesta, kde som prežila najlepší víkend svojho doterajšieho života (chápete, bude aj ďalší meet, takže si treba nechať rezervu). Nakoniec pripájam zopár ďakovačiek, ktoré musím zvečniť, takže: STRÁŠNE MOOOOOOOC ĎAKUJEM
- "Sarinke a Tine za úžasnú organizáciu, skvelé darčeky a super program,
- "Samabel za bezkonkurenčne najkrajšie tričko, aké som kedy na sebe mala,
- "Dionke za to, že nás so Sarinkou včas vykopala spred recepčného Ondreja, ktorému to trvalo ako v lete na saniach a nakoniec všetko dovybavovala,
- "všetkým, ktorí prežili to nešťastné ubytko a ešte sa tvárili, ako by to vôbec nebol horor,
- "Willovi, že po nás so Sarinkou nakoniec prišiel a tak sme nemuseli spať na lavičke pred Avionom,
- "a jednoducho všetkým, ktorý si dali tú námahu a na meet prišli a tým pádom som vás mohla spoznať.


Reportáž spáchala: Dzajnisko