Which way now?

Prvá časť

Sam sedel v rohu tmavej motelovej izby. Jeho pohľad bol bezduchý, no zároveň plný bolesti. Mučený bolesťou, ktorá sa z minutý na minútu stupňovala, si v hlave stále dokola premietal, čo sa čoskoro stane.
Dean sedel v impale, počúval ticho znejúcu hudbu, ktorá bola pre neho v tej chvíli niečo ako balzam na dušu, jediné rozptýlenie, jediné svetielko radosti v tejto nekonečnej priepasti zúfalstva. „Dean, čo to robíš?“ pýtal sa sám seba.
„Prečo nejdeš za svojím bratom a nestráviš s ním posledné hodiny svojho života?“
Na Deanovej tvári sa v tej chvíli zračil hnev s bolesťou.
„Nemôžem, nemôžem sa pred neho postaviť a pozrieť sa mu do očí. Už sa ďalej nevládzem pretvarovať, už nie.“
Sam stále sedel v izbe, ktorú osvetľovala len malá lampička na nočnom stolíku. Zrazu svetlo začalo blikať a do izby vošla Ruby. Sam jeho príchod nevnímal. Stále tam len tak sedel s pohľadom upretým do neznáma.
„Ahojky, ako sa dnes máme? Povedala som si, že sem dnes prídem so všetkou noblesou, super vec tie blikajúce svetlá.“
Keďže sa však žiadnej reakcie nedočkala a už vôbec nie odpovede, podišla bližšie k Samovi.
„Ale Sammy, netvár sa tak zničenie. Dnes som poslom dobrých správ a nesiem ti skvelú novinu. Môžem ti pomôcť s Deanom.“
V Samovi tieto slová vyvolali vlnu odporu a zlosť, a tak sa rozhodol aj napriek všetkému prehovoriť.
„Načo si sem prišla? Chceš sa mi vysmievať? Mne je to jedno, poslúž si.“
„Ale Sam, si snáď hluchý?“
„Ja ti neverím, znova ti na to neskočím. Stále dokola omieľaš tie tvoje reči, sľuby a lži.“
„Neklamala som a neklamem ani teraz. Poď, sadni si ku mne, ukážem ti to.“
Sam sa ani nepohol. Jej prítomnosť sa mu hnusila. Najradšej by schytil kolt a vpálil jej guľku rovno medzi oči. Bol by to aj spravil, keby mu však už všetko nebolo jedno, dokonca aj to, či bude žiť on sám.
„No tak, Sam, nemáš čo stratiť, len získať.“
Sam napokon zodvihol hlavu a zahľadel sa na Ruby.
„Si horšia než zmija. Všetky tvoje kecy sú ako hadí jed, ktorý prskáš všade navôkol.“
Ruby sa letmo pousmiala, očividne jej Samove urážky vôbec neprekážali.
„Sam, to, že ti môžem pomôcť s Deanom nebola lož. Ja som len nepovedala, kedy. Len som čakal na vhodnú chvíľu, ktorá práve nastala.“
„To si dávaš načas. Deanovi zostávajú posledné hodiny života. Môžeš mi teda vysvetliť, na čo si čakala?“
„Keď už je o ňom reč, kde vôbec je? Nemali by ste byť v týchto ťažkých chvíľach spolu?“
„Vieš čo, vypadni.“
„Prepáč, to bol len sarkazmus na odľahčenie napätej situácie. Poď sem, Sam, sadni si ku mne a ja ti všetko ukážem a hneď pochopíš, prečo som čakala.“
Sam sa znova zadíval na Ruby a potom upriamil svoj zrak na okno. Vonku bola tma. Na nebi svietil mesiac, ktorý osvetľoval okolie a v diaľke bolo počuť neúnavných cvrčkov. Všetko sa zdalo byť pokojné. Len pre dvoch bratov, ktorí teraz zvádzali boj, ten najťažší boj vo svojom vnútri, bola táto noc najhoršou, najťažšou a pre jedného z nich aj poslednou. Sam si zrazu uvedomil, že už vážne nemá čo stratiť, a tak sa rozhodol dať Ruby ešte jednu šancu.
„Dobre teda.“
„Skvelé, poď sem.“
Sam kŕčovito vstal. Ruky sa mu triasli a celý sa potil. Neodvážil sa pozrieť na hodinky, ktoré sa mu v mesačnom svite leskli na ruke, a tak si stiahol rukách prepotenej košele o kúsok nižšie, aby sa na ne náhodou nepozrel. Pomaly sa posadil na okraj postele k Ruby.
„Podaj mi ruku,“ ozvala sa po chvíli Ruby, ktorá bola rada, že sa jej Sama napokon podarilo presvedčiť. Sam jej neochotne podal ruku a Ruby cítila, ako sa celá trasie, keď ju schytila. Druhú položila na jeho čelo.
„Priprav sa, zábava sa začína.“
Ruby zatvorila oči a Sam upadol do bezvedomia a zvalil sa na posteľ.
„Kde to sme?“ spýtal sa Sam s panikou v hlase.
„Len sa rozhliadni sa zistíš aj sám,“ odvetila Ruby.
Sam až teraz pochopil, že sa nachádza vo svojej detskej izbe. Upriamil preto pozornosť na malého chlapčeka ležiaceho v postieľke.
„Čo tu robíme a čo to má spoločné s Deanom?“
Zrazu do miestnosti vošla vysoká postava v čiernom dlhom kabáte. Podišla k postieľke, vytiahla si z kabáta nôž a porezala sa na ruke. Následne muž ruku naklonil nad Sammyho a jeho krv mu stekala do úst.
„Neviem, čo chceš týmto dokázať, ale o tomto už dávno viem,“ vyhŕkol zo seba Sam.
„Vieš?“ spýtala sa prekvapene Ruby.
„Zasa som sa sekla. Toto cestovanie časom nikdy nebola moja parketa. Chyť sa ma.“
Ruby popadla Sama a obaja sa behom sekundy ocitli na inom mieste.
„A toto má byť zasa čo?“ spýtal sa Sam podráždene.
„Chceš mi ukázať krásy prírody alebo čo? Toto Deanovi nijako nepomôže!“
„Sammy, buď už konečne ticho a rozhliadni sa navôkol.“
„Sme na križovatke?“
„No nie si ty ale múdry.“
„Ale prečo sme tu?“
„Hneď sa to dozvieš.“
Na križovatku behom chvíľky prišla drobná žena s blonďatými vlasmi odetá do bielej a pomerne tenkej košieľky, v ktorej jej musela byť určite zima. Čo však Sama najväčšmi šokovalo, bola skutočnosť, že bola žena tehotná. Uprene na ňu hľadel a okamžite sa dostavil ďalší šok, bola to Mary, jeho matka.
„Panebože, to je moja mama!“
„Bingo!“
„Čo tu robí?“
Ruby však neodpovedala, pretože už ju nebavilo zodpovedať hlúpe otázky, na ktoré sa aj tak čoskoro dozvie odpoveď. Mary zo zeme vykopala malú škatuľku, ktorá bola Samovi dôverne známa a vložila do nej svoju fotku. Potom sa postavila a čakala. Všade bolo ticho, len vietor občas narážal do pšenice, ktorá bola napravo od križovatky. Po chvíli sa na kraji križovatky zjavil muž, démon.
„Ale, ale, ale, ale, koho to tu máme.“
„Nikdy v živote ma nenapadlo, že sem budem musieť zájsť, ani neviem, čo tu robím,“ povedala Mary skľúčene.
„Hej, hej, to hovoria všetci. Veľmi dobre vieš, čo tu robíš,“ odvetil muž ironicky.
„Ako ti pomôžem?“
„Viem, že to vieš.“
„Stavím sa, že to má niečo spoločné s tým drobcom, čo nosíš pod srdcom, všakže?“
„Ponúkam ti svoj život za život môjho syna. Zabezpeč, aby sa narodil zdravý a o desať rokov si pre mňa príď.“
Nastalo ticho. Muž nič nepovedal, len sa uškrnul.
„Načo mi bude tvoj život, nie je ničím zaujímavý ani výnimočný, ale dobre.“
„Tomu nerozumiem, nič za to nechceš?“
„Práve som to získal.“
„Ale ja vôbec nerozumiem čo.“
Tento krát sa muž zasmial hlasnejšie a podišiel bližšie k Mary. Sam mu mohol vidieť do tváre, bol to Žlto-oký démon.
„Mami, nie, nerob to!“ skríkol Sam.
„Nepočuje ťa, Sam, zbytočne sa snažíš.“
„Tak berieš alebo nie? Čím viac budeš otáľať, tým viac sa bude ponuka vzďaľovať.“
Mary tomu vôbec nerozumela, no pod ťarchou danej skutočnosti sa však rýchlo rozhodla.
„Dobre,“ povedala Mary.
Démon Mary popadol a pobozkal ju na znak dohody. Stále zmätená Mary podišla k autu a nasadla. Démon tam stále stál presne uprostred križovatky a s neskonalou radosťou v hlase si zopakoval: „Práve som to získal.“
Sam sa nezmohol na slovo. V hlave sa mu vynárala snáď stovka otázok. Tá najhlavnejšia bola, prečo?
Znenazdajky Ruby Sama popadla za ruku a obaja sa opäť ocitli v Samovej detskej izbe.
„Vidím, Sam, že si zmätený. Dovoľ, aby som ti to objasnila aj s vizuálnym bonusom.“
Sam nevedel, čo jej má na to povedať, a tak len prikývol na znak súhlasu.
„Tvoja mama bola v treťom mesiaci tehotenstva, keď sa dozvedela, že je s Johnom čaká ich prvé dieťa, syna, po ktorom vždy túžili. Keď je však lekár o štyri týždne oznámil, že sa chlapček po narodení nedožije ani týždňa, Mary sa zrútil svet. Zaprisahala sa, že to pred Johnom za každú cenu utají. Skúsila všetko. Keď sa jeden večer vracala od liečiteľa a išla načerpať silu do najbližšej kaviarne, prisadla si k nej nenápadná brunetka. Táto brunetka jej porozprávala o jednoduchom spôsobe, ako môže vyriešiť svoje problémy. Stačilo len zájsť na najbližšiu križovatku a do škatuľky, ktorú tam nájde vložiť svoju fotku. Mary bola spočiatku veľmi skeptická a myslela si, že žena bola opitá a len tak tárala. Celý príbeh jej však nedal spať, a tak to vyrozprávala niekoľkým svojim kamarátom. Drvivá väčšina z nich na ňu hľadela ako na blázna, no jedna z nich – Carolla, jej dala kontakt na jedného chlapíka, ktorý o to vraj vie viac. Mary sa rozhodla za Ralphom, postarším černochom, zájsť. Ten jej znova celý príbeh o križovatke vyrozprával, no varoval ju, že by si s tým nemala zahrávať. On sa totiž nezabudol zmieniť o desiatich rokoch života, ktoré jej uzavretím dohody zostanú. Mary tento fakt spočiatku desil, no potom sa rozhodla. Nasledovalo to, čo si videl. Odstránenie všetkých priateľov Mary, o ktorom som sa zmieňovala, nebola len náhoda. Azazel (Žlto-oký démon) sa chcel zbaviť všetkých dôkazov, a to zahŕňalo všetkých jej priateľov či ľudí, ktorí o tom vedeli či nie.
„Čože?!“ zvolal Sam, ktorý dovtedy nemo načúval a nezmohol sa na slovo.
„Sam, prosím, neskáč mi do reči.“
Azazel to plánoval roky, presnejšie stáročia. Za tú dobu si všimol, že sú všetci ľudia rovnakí. Za každú cenu sa snažia ochrániť svojich milovaných. Je to však len fraška, ospravedlnenie, hrejivá nepravda. Sú to totiž sebci. Uzavrú dohodu za niečí život a obetujú ten svoj len preto, aby nezostali sami, aby ich úzkosť a bolesť nepohltila. Nevedia, že svojím konaním zničia život im najdrahšej osobe, myslia asi, aký dobrosrdečný skutok urobili...houby! A práve z tejto skutočnosti sa Azazel rozhodol ťažiť. Stáročia vyčkával na vhodnú chvíľu, kedy sa nájde niekto najsebeckejší, a práve sa dočkal.“
„Nie, nie, nie, nerozumiem, o čom to tu, dopekla, hovoríš. Prečo by mala byť moja mama najsebeckejšia? Veď len chcela pomôcť svojmu dieťatku.“
„Mýliš sa, Sam, obetovala život jedného syna, aby zachránila toho druhého, hlupáčik. Zahrávať sa s vlastným životom, dobre, ale rozhodovať o živote niekoho iného, to sa nepatrí,“ dodala Ruby ironicky.
„To je hlúposť, klameš!“
„Prečo by som to robila?“
„Lebo to démoni robia.“
„Ach, áno, zabudla som. Preskočme toto divadlo a dovoľ mi láskavo pokračovať. Azazel nenechal Deana žiť bezdôvodne. Mal s ním plány, no väčšie, oveľa väčšie mal s tebou. V tú noc, čo ti nakvapkal krv do úst, nadišiel čas, na ktorý Azazel čakal celý svoj život. Našiel totiž svojho potomka, svoju budúcnosť. Syna, ktorý síce nebol úplne jeho a vzišiel z lásky, no jeho matka mu spečatila osud ešte skôr, než sa narodil. Bezcitnosť, to je to, o čom hovorím.
„Ale ona nevedela, čo má v pláne, nevedela o mne. Bol to podvod a nie bezcitnosť.“
„Drahý Sam, každý, ale ozaj každý, kto príde na križovatku, by si mal byť vedomí, že nič nie je zadarmo. Tvoja matka na následky pozabudla, keďže sa priamo nedotýkali jej. Ospravedlnenie, ktoré ti venovala vtedy vo vašom starom dome, bola len hŕstka toho, čoho ti je dlžná, pretože si teraz uvedomila, čo spáchala, trocha neskoro, nemyslíš?“
„Ale čo s tým má spoločné Dean?“
V Samovom hlase bolo počuť paniku, bolesť a strach a už sa to ani nepokúšal skrývať.
„Dean bol hračkou, figúrkou, nazvi to, ako len chceš. Keď ťa Azazel „nakŕmil“ svojou krvou, uvedomil si, že by mu bola Mary len na príťaž, a tak sa jej zbavil. To isté spravil aj Jessicou. Ale späť k Deanovi. Vari to nebol Dean, kto ťa odniesol z horiaceho domu, nebol to Dean, kto ťa celý život chránil, nebol to Dean, kto ťa znova vytiahol na lov a umožnil ti poriadne si vycibriť svoje schopnosti lovca, bojovníka, svoju ostražitosť? Nebol to Dean, kto za tvoj život uzavrel dohodu a nebude to Dean, kto...K tomu sa ešte dostanem.
„Čo predo mnou tajíš? Celý ten tvoj príbeh nedáva zmysel. Prečo si vybral mňa, keď bolo viac „špeciálnych detí?“
„Ostatné deti boli opäť len figúrky na šachovnici. Azazel sa presvedčil, že predsa len stavil na dobrého koňa. Presvedčil sa o tom, že tí ostatní nemajú budúcnosť. Pomsta a samovražda, to bol Max, nadradenosť, to bola Ava a pozri, ako dopadla, naivita a hlúposť, to bola Lily, príliš veľká dobrosrdečnosť, to bol Andy, ovplyvniteľnosť, to bol Webber a Jack? Ten si zasa myslel, že je niečo ako novodobý Superman. Každý z nich mal svoje slabé miesta. No ty si stále zostával nad vodou a to len vďaka Deanovi. Sam, máš v sebe veľký potenciál, väčší, než si vieš predstaviť, nepotláčaj ho.
„Ale veď Jack zostal zo všetkých jediný nažive, nie ja.“
„Hej, bol to menší šok, ale opäť sa na scéne objavil Dean, ktorý svojou bezcitnosťou zapredal seba, a to len preto, že nechcel zostať sám. Tie rečí o tom, že to bola jeho vina a blá, blá,blá, boli len kecy. Sam, celý tvoj život je založený na bezcitnosti, čo viac si Azazel mohol želať. Ani jedno z tých deciek niečím takým neprešlo. I keď musím priznať, že s jednou vecou Azazel nerátal, a to, že ho Dean s pomocou svojho mŕtveho ocinka zabije. Sam, Azazel mal pre teba, teda stále má veľké plány. Mal si byť po jeho boku a neskôr sa stať jeho následníkom. Dokonalým dieťaťom temnoty.“
Sam stál ako prikovaný a nezmohol sa na slovo. Hlava mu išla vybuchnúť, nemohol to pochopiť.
„Sam, boja sa ťa aj tí najobávanejší démoni. Niektorí si naivne myslia, že by mohli zaujať miesto po Azazelovi, no mýlia sa. To miesto je a vždy bolo tvoje, ešte skôr, než si sa narodil.
„Ale ja o to miesto nemám záujem a nič na svete môj názor nezmení. Nikdy sa zo mňa nestane to, čo mi tu opisuješ.“
„Zlatíčko, z teba sa to nemusí stať, ty už tým si, či chceš alebo nie. No a teraz sa presúvame k tej záverečnej fáze. To, ako si hovoril, že ťa nič neprinúti zaujať jeho miesto, dovoľ mi, aby som ťa poopravila. Na jednu veľmi podstatnú vec si totiž zabudol, na svojho brata, Sam. Naša figúrka Dean bude ten, kto ti kúpi lístok na „druhú stranu“. Tak teda, šach mat.
Samovi sa podlomila kolená, až teraz mu došlo, akej pomoci sa od Ruby dočká. Snažil sa popadnúť dych, no nemohol. Všetko sa mu krútilo, až stratil vedomie. Sam sa strhol. Ocitol sa v motelovej izbe na posteli.
„Bol to len sen, hrozný sen,“ klamal sám seba.


Autor: Sarinka