„Tak čo, Sam? Bol to dostatočný dôvod, prečo som ti to nepovedala skôr?
„Ty, ty...,“ Sam sa zarazil, nevedel, ako ju má vlastne nazvať. Stále sa mu krútila hlava a čertovsky bolela. Nemal to však na svedomí výlet do minulosti, ale to, čo sa tam dozvedel. Pripadal si ako hračka, ktorú si niekto kúpi len preto, že je v akcii. Vedel však, že za to jeho mama nemohla a ani jej to nezazlieval. Čoho sa ale najväčšmi obával, bola budúcnosť. Čo bude ďalej? Vždy si myslel, že osud nie je vyrytý do kameňa, že každý si je jeho vlastným strojcom. Jeho osud bol spečatený dávno predtým, než o ňom vôbec mohol rozhodnúť.
„Sam, viem, že je to pre teba šok, no musíš sa rozhodnúť. Vieš, stále tu je tá vec so slobodnou voľou, taká banalita. Miesto po Azazelovi môžeš zaujať len v tom prípade, ak sa sám rozhodneš.
„Ale nehor, hovoríš to tak, akoby to pre teba v tejto situácii bol nejaký závažný problém. Veľmi dobre vieš, čo ovplyvní moje rozhodnutie,“ ozval sa Sam rozhorčene.
„Áno, som si toho vedomá, ale zober si to z tej lepšej stránky. On bude žiť, ty budeš žiť, lepšie to ani dopadnúť nemohlo.“
„Hej, dokonalosť sama, až na to, že Deanovi za zadkom horí pekelný oheň a mňa má pre zmenu pohltiť.“
„On ťa nepohltí, ty budeš rozhodovať, koho pohltí. Pozri, máš posledné dve hodiny na to, aby si sa rozhodol.“
„Len dve? Oh áno, presne toľko zostáva môjmu bratovi, kým si pre neho príde Zubatá, alebo kto vlastne.“
„Koľký sarkazmus v tvojom hlase, páči sa mi to. Každopádne, keď sa rozhodneš, prídi k tomu malému kostolíku, čo je neďaleko, a snáď nemusím pripomínať, že sám.“
Po týchto slovách sa Ruby otočila na päte a nechala Sama so svojou úzkosťou úplne samého. Ten mal pocit, že ho úzkosť každú chvíľu pohltí zvnútra. Sadol si na miesto, kde sedel predtým, než sa objavila Ruby a odhalila mu túto zarážajúcu skutočnosť. Zrazu ho oblial studený pot a strašne sa rozplakal. Plakal tak srdcervúco, že sa jednu chvíľu zdalo, že cvrčky vonku za oknom utíchli a smútili s ním. Vedel, ako sa musí rozhodnúť, nech to stojí čokoľvek. Vyhrnul si rukáv na košeli, ktorá bola celá zmáčaná jeho slzami a pozrel sa na hodinky. Zostávala mu už len hodina a pol.
„Bože, čo mám robiť. Mám zavolať Deanovi a všetko mu povedať?“
Následne Sam podišiel k nočnému stolíku a schytil mobil. Zvieral ho tak pevne, že sa zdalo, že ho každú chvíľu v ruke rozdrví.
„Nie, nie, nie. Nemôžem mu to povedať, pokúšal by sa ma zastaviť.“
Položil mobil späť na nočný stolíka a odobral sa do kúpeľne. Tam si studenou vodou opláchol slzami zmáčanú tvár a vrátil sa späť do izby. Postavil sa k oknu a zahľadel sa na mesiac.
„Áno, musím to spraviť, pre Deana. Je to jediná možnosť, ako môjho veľkého brata zachrániť.“
Podišiel k taške, ktorú mal hodenú na posteli a prezliekol si prepotenú košeľu, obliekol si bundu a vyšiel von z izby. Len čo za sebou zabuchol dvere, jeho mobil, ktorý v izbe nechal zámerne, začal zvoniť. Sam počul ako zvoní, no tváril sa, že nie.
Dean stále sedel v impale a pokúšal sa Samovi dovolať. Pochytil ho nepríjemný pocit, že sa niečo deje, niečo zlé. Hodil mobil na sedadlo spolujazdca a naštartoval auto.
Sam kráčal malou poľnou cestičkou, ktorú osvetľoval len mesiac. Hlavou sa mu preháňala snáď stovka myšlienok. Pomalým krokom sa blížil k malému kostolíku. Pri každom pohľade naň sa mu zvieral žalúdok. Najradšej by sa hneď otočil a vrátil sa do motela, k svojmu bratovi, niekam. Trápili ho výčitky, že sa s Deanom ani nerozlúčil, či mu nenechal nejaké vysvetlenie alebo len kratučký odkaz.
„Takto to bude lepšie,“ utešoval sa.
Dean prišiel k motelu a všimol si, že je v ich izbe tma. Vybehol z auta a vbehol do izby.
„Sam, Sam, Sammy?“
Zúfalo prechádzal izbu aj kúpeľňu, no Sama nenašiel. Rozhodol sa preto Samovi znova zavolať, no jeho mobil začal zvoniť na stolíku.
„Prečo si tu nechal mobil? To nikdy nerobí. Kam šiel?“
Sam sa medzitým blížil ku kostolíku. Už ho delili len dva metre. Strach sa ho zmocňoval natoľko, že mohol sotva kráčať. Podlamovali sa mu kolená a celý sa potil. Vedel, že už niet cesty späť.
Dean vybehol z izby a nevedel, čo má robiť a kam ísť. Veľmi dobre tento pocit poznal. Zažil ho už dvakrát. A naposledy, čo sa o Sama takto obával, sa z toho stala nočná mora, z ktorej sa nemožno zobudiť. Zrazu si na zemi Dean všimol šľapaje, ktoré viedli smerom do lesa. Vedel, že impalou sa tam nedostane, pretože cestička bola priúzka. Popadol preto kolt a vybral sa tam pešo.
„Vitaj, Sam,“ privítala ho Ruby s úsmevom na perách.
„Tak si sa predsa len rozhodol správne.“
„Nehraj tu na mňa divadlo, dobre viem, že si vedela ako sa rozhodnem.“
„Dostal si ma, priznávam sa. Ale dosť bolo rečí, prejdime k veci.“
Ruby siahla po žlto-červenej dýke, ktorú mala zastrčenú za opaskom.
„Sme pripravení.“
Po týchto slovách z lesa vyšli traja pomerne vysokí muži zahalení v čiernych habitoch.
„Sam, bol by si taký dobrý a postavil sa sem.“
Ruby ukázala na miesto, uprostred ktorého bol na zemi nakreslený nejaký zvláštny obrazec. Sam nemal na výber a tak poslúchol. Zrazu sa však zarazil.
„Počkať, akú mám záruku, že sa Deanovi nič nestane?“
„Žiadnu, no ver mi, nič sa mu nestane, nech sa prepadnem, ak klamem.“
Sam neochotne prešiel na miesto, kam mu Ruby ukázala, aby šiel. Muži v čiernych habitoch sa postavili okolo Sama do kruhu. Ruby, ktorá stála pri akomsi kameni, naň položila hrubú čiernu knihu a začala z nej po latinsky odriekať. Nebo nad nimi sa sfarbilo na čierno a na dovtedy pokojnej oblohe sa objali husté čierne mraky sprevádzané ostrými bielymi bleskami, ktoré oblohu doslova prepichovali.
Dean sa blížil ku kostolíku, keď zrazu v diaľke zahliadol siluety postáv a medzi nimi aj Sama. Začal bežať a popritom volal jeho meno. Dean bežal ako o život, srdce mu bilo ako divé.
„Sam, Sam, čo to robíš? Choď odtiaľ, dofrasa, preč!“
Zrazu Dean pocítil silný prúd energie, ktorý ho odhodil dozadu. Až teraz si uvedomil, že miesto, uprostred ktorého sa Sam nachádza, lemuje sedem starých dubov, ktoré slúžila ako pomyselná bariéra pre nečakaných návštevníkov.
„Sam, Sam!“ kričal Dean ako zmyslov zbavený.
„Počkať!“ ozval sa zrazu Sam a Ruby sa zarazila a prestala čítať. Sam vystúpil z kruhu a podišiel k Deanovi.
„To nesmieš, už si sa rozhodol a nejde to vrátiť späť,“ vyhŕkla zo seba Ruby.
„Len chvíľku, musím mu to vysvetliť.“
Sam sa zahľadel na Deana a po líci sa mu začali kotúľať slzy.
„Sam, čo to, dopekla, robíš?“
„Prepáč mi to, Dean, je to jediná možnosť ako ťa zachrániť.“
„O čom to, sakra, rozprávaš?“
„Dean, musím odísť niekam, kam ty nesmieš. Musím zaujať miesto po tom Žlto-okom bastardovi.“
„Čo?!“
„Je to môj osud a vždy bol. Viem, že tomu nerozumieš, no jedného dňa budeš. Dopekla, Dean, obetoval si pre mňa toľko, je načase, aby som ti to vrátil.“
„Ale ja nechcem naspäť nič. Chcem len, aby si bol šťastný, zdravý a živý, nič viac. Si môj malý braček, jediná osoba, ktorá mi zostala. Prosím, neopúšťaj ma aj ty.“
„Dean, mrzí ma to.“
Sam sa otočil a kráčal smerom k Ruby. Cez slzy takmer nevidel pred seba. Chcel sa otočiť a posledný krát pozrieť na svojho brata, no bál sa toho pohľadu, bál sa, že by to vzdal. Znova sa postavil do kruhu medzi mužov a Ruby pokračovala v odriekaní.
„Sam, Sam, Sam, Sammy, prosím, nerob to!“
Jeho slová však neboli vypočuté. Ruby dokončila odriekanie a zem pod nimi sa začala triasť. Dvere na neďalekom kostolíku bubnovali. Niečo sa cez ne pokúšala dostať. Ruby vzala dýku a podišla k Samovi.
„Čo s tým chceš robiť?“ skríkol šokovane Sam.
„Je to súčasť obradu,“ odvetila Ruby chladne.
„O tom si sa nezmienila.
„No vieš, je to taká poistka a tiež by to mohlo ovplyvniť tvoje rozhodnutie.“
Popadla dýku a celou silou ju vrazila Samovi priamo do srdca. Ten skríkol od bolesti a zrútil sa k zemi. Muži položili svoje ruky na Samovu hlavu a začali odriekavať. Dvere na kostole sa vyvalili a vyšiel z nich hustý čierny dym.
Dean sa naďalej snažil dostať cez pomyselnú bariéru, no nedarilo sa mu to. Začal päsťou udierať do zeme a preklínať všetkých a všetko. Kričal Samovo meno stále dokola ako zmyslov zbavený.
Hustý dym preletel popri duboch a cez krvácajúci ranu vošiel do Sama. Ten sa zvalil na zem a zostal nehybne ležať. Muži podišli k Ruby a niečo jej zašepkali do ucha. Následne podišla k Samovi a naklonila sa nad neho.
„Dúfam, že mal Azazel pravdu, inak to bola zbytočná obeta a tvoj brat zomrie spolu s tebou.“
Ruby zdvihla hlavu a pozrela sa na Deana, ktorý sedel na zemi a uprene sledoval, ako tam Sam nehybne leží. Už nemal silu kričať, len plakal.
Ruby vstala a oznámila Deanovi, že sa môže posledný krát rozlúčiť so svojím bratom, pretože potom to už nebude on.
Dean vyzeral, že ju ani nepočúva, no po chvíli vstal a podišiel k bratovi. Ruby, ktorá stála opodiaľ, si nevšímal. Schytil bratove bezvládne telo a srdcervúco sa rozplakal.
„Ako si mi to mohol spraviť, Sam? Ako? Zradil si ma.“
Nastalo ticho. Dean stále v náručí zvieral Sama a Ruby na nich uprene hľadela. Jednu chvíľu sa zdalo, že sa jej v oku zaleskla slza a prišlo jej to celé ľúto, bol to však len okamih sekundy.
Zrazu hodiny na kostolíku odbili polnoc. Samove dovtedy bezvládne telo sa zamrvilo.
„Sam, Sam!“
Sam otvoril oči.
„Už viac nie!“
Vytrhol sa z Deanovho zovretia a postavil sa.
„Predsa len mal pravdu. Máme tu nového vodcu,“ zvolala Ruby víťazoslávne.
Muži si pred Samom kľakli a to isté o chvíľku spravila aj Ruby.
„Sam, nesmieš sa tomu poddať, bojuj s tým.“
Sam sa na Deana zahľadel. Jeho pohľad bol však prázdny a chladný, akoby sa z neho vytratil akýkoľvek život. Zrazu sa Samove oči sfarbili nažlto. Dean neveril vlastným očiam. Stál tam oproti človeku, ktorého celý živor chránil a on na neho hľadel so všetkou pohŕdavosťou a nenávisťou. Deana striaslo. Následne sa Sam odvrátil k Ruby.
„Zbav sa ho.“
„Tvoje želanie je mojím rozkazom.“
Sam podišiel k trom mužom. Dean sa za ním rozbehol, no Ruby ho zastavila. O chvíľu už bol Sam aj muži preč.
„Ty suka, čo si to s ním spravila, kam šiel?“
„Sam len išiel naprieč svojmu osudu."
Ruby sa zahnala a zvalila Deana na zem.
„Vieš, mala by som ťa hneď zabiť, ako mi to tvoj brat poručil, ale predtým ti porozprávam menší príbeh.“
V skratke Deana oboznámila s tým, čoho sa ich matka dopustila. Dean tam len ležal a pomaly, ale isto upadal so skepsy. Dokonca nemal silu, aby Ruby zo seba zhodil, keď zrazu Ruby vstala aj sama.
„Dean, bol si v pohode a tak mi je aj trocha ľúto, že sa ťa teraz musím zbaviť.“
Dean na ňu chvíľu hľadel sa potom sa začal pokúšať dosiahnuť kolt, ktorý mu vypadol z vrecka bundy. Ruby bola však rýchlejšia a pritiahla si kolt k sebe.
„O čo sa to pokúšaš, dobre vieš, že mňa len tak ľahko nedostaneš.“
Namierila na Dean kolt a vystrelila.
Dean zostal nehybne ležať na zemi...


Autor: Sarinka